Existujú vedecky potvrdené dôkazy dokazujúce prítomnosť určitej inteligencie u rastlín. K takým dôkazom sa vzťahuje aj správa V. Karmanova v dokladoch Akadémie vied ZSSR zverejnená v roku 1959. Správa má názov „Používanie automatizácie a kybernetiky v poľnohospodárstve“. V nej sa popisuje nasledujúci experiment: V skleníku Ústavu Agrofyziky Akadémie vied ZSSR nainštalovali citlivé prístroje, ktoré zaznamenali, že pri vysychaní pôdy výhonky fazule emitujú impulzy pri nízkych frekvenciách.
Tento vzťah sa vedci rozhodli využiť. Akonáhle prístroj zaznamenal impulzy, signál sa vyslal do prístroja, ktorý pustil zavlažovanie. Vďaka tomu si rastliny vytvorili určitý druh podmieneného reflexu: Keď rastliny potrebovali zálievku, vydávali zvuk. Nakoniec si rastliny sami vybrali pre seba optimálny režim zavlažovania. Namiesto jednej veľkej dávky vody si zapínali vodu každú hodinu na dve minúty.
Vedci z Univerzity v Alma-Ate uskutočnili iný experiment. Cez stonku filodendronu púšťali elektrický prúd. Prístroje zaznamenali, že rastlina zareagovala veľmi aktívne, akoby vyjadrovala nespokojnosť. Pred tým, ako pustili elektrický prúd, umiestnili vedľa rastliny kameň. V dôsledku toho začala rastlina reagovať na prítomnosť kameňa, aj keď elektrický prúd nepúšťali. U filodendrona sa vyvinul podmienený reflex. Podľa vedca I.P. Pavlova sú podmienené reflexy príznačné iba pre vyššiu nervovú činnosť.
Nedávno vedci z inštitútu v Clermonte vo Francúzsku vykonali experiment dokazujúci, že rastliny majú pamäť. Experiment bol veľmi jednoduchý a dostupný pre opakovanie v domácich podmienkach. Keď klíčiaca rastlina vypustila prvé dva lístky, jeden z vedcov niekoľkokrát prepichol jeden z nich, akoby ukazoval rastline, že v tejto časti jej niečo bráni rásť.
Potom opatrne oba lístky odstránili, akoby „zametali stopy“. Rastlina rástla ďalej, ale odkláňala výhonok do opačnej strany, ďalej od miesta napadnutia, pritom listy a púčiky sa vyvíjali iba na bezpečnej strane. Rastlina bežala preč od miesta, kde sa na ňu uskutočnil útok. Dokonca aj po rokoch si pamätala zlo, ktoré na nej uskutočnili.
V inom experimente sa snažili biť strom orecha palicou po vetvách. Následne sa v laboratóriu zistilo, že listy orecha začali tvoriť vysoký obsah tanínov, ktoré ich robia neprijateľné pre zvieratá. Okrem toho, obsah tanínov zvýšil vo svojich listoch aj neďaleko stojaci dub, ktorého nikto nebil.
Bolo uskutočnených niekoľko podobných experimentov, vďaka ktorým sa zistilo, že rastliny môžu nejakým spôsobom prenášať informácie na diaľku. Napríklad strom alebo krík v savane, ku ktorému sa prišla nakŕmiť antilopa, prenáša informácie susedným rastlinám. A oni následne produkujú v listoch látky, ktoré ich robia nepožívateľné.
Podľa pozorovaní, rastliny, ktoré lezú za oporou, nejakým spôsobom nájdu oporu na diaľku a rastú hlavne tým smerom. Pokiaľ sa v rovnakej vzdialenosti nachádzajú dve opory, tak sa rastlina snaží dorásť k tej, na ktorú je možné sa ľahšie zachytiť. Rastliny pritom nemajú orgány zraku a opora chemické látky neuvoľňuje.