V Európe sa do roku 2050 očakáva výskyt asi 2 500 nových druhov hmyzu, vtákov, zvierat, rastlín.
A ďalej sa bude regiment migrantov tohto druhu na európskom kontinente iba zväčšovať, predpovedá nemecký vedec v oblasti životného prostredia Dr. Hanno Seebens, výskumný pracovník v Senckenbergovom centre pre biodiverzitu a výskum podnebia vo Frankfurte nad Mohanom.
Posledný katalóg nepôvodných druhov rastlín a živočíchov bol zostavený v roku 2005. Vtedy bolo na planéte zaregistrovaných viac ako 35 tisíc introdukovaných druhov. Počítačový model vyvinutý Hannom Seebensom a kolegami predpovedá globálne zvýšenie o 36 percent do roku 2050 oproti úrovniam z roku 2005.
Európa to pocíti hmatateľne: počet introdukovaných druhov flóry a fauny sa na jej území do roku 2050 zvýši o 64 percent, to znamená, že sa v jej ekosystéme objaví asi 2 500 cudzích druhov. Mierne zemepisné šírky Ázie, Severnej a Južnej Ameriky sa v tomto ohľade stanú tiež „horúcimi miestami“. Najnižší rast počtu „mimozemšťanov“ sa očakáva v Austrálii.
Úder na ľudské zdravie môžu spôsobiť cudzie druhy rastlín, napríklad rastlina zvaná „ambrózia palinolistá“, ktorej peľ spôsobuje ťažké alergické reakcie. Táto nenáročná rastlina s obrovským kompenzačným potenciálom bola do Európy privezená zo Severnej Ameriky a teraz ju nájdete na európskom kontinente kdekoľvek – na kraji cesty, na poli, aj v záhrade.
Napríklad pred 3 rokmi v Bielorusku začala aktívna fáza expanzie ambrózie v regióne Gomel, kde je podľa súčasných údajov už zaregistrovaných viac ako 100 populácií, z ktorých niektoré sú veľké – viac ako 1 ha.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info