Mnoho ľudí stále používa voľnopredajné lieky na liečbu príznakov nachladnutia, ako je kašeľ, bolesti hlavy, bolesti svalov a nespavosť. Je však známe, že tieto liečivá majú škodlivé vedľajšie účinky. Štúdia publikovaná v časopise JAMA Neurology našla prepojenie medzi anticholinergnými liekmi bez receptu a kognitívnym poškodením.
Anticholinergiká sú lieky používané na liečbu rôznych stavov, ako sú astma, závraty, chronická obštrukčná choroba pľúc (CHOCHP), ochorenia močového mechúra, tráviace problémy a Parkinsonove symptómy. Pracujú tak, že blokujú pôsobenie acetylcholínu, čo je neurotransmiter zodpovedný za prenos signálov medzi určitými bunkami, ktoré vplývajú na určité funkcie v organizme.
V rámci tohto výskumu skupina vedcov z Indiana University študovala vzťah medzi užívaním anticholinergných liekov a funkciou mozgu, metabolizmom glukózy a atrofiou mozgu u zdravých starších ľudí. Výskumu sa zúčastnilo 451 ľudí vo veku v priemere 73 rokov, ktorí boli prevzatí z národného výskumného projektu Alzheimerovej choroby. Šesťdesiat účastníkov užívalo aspoň jeden liek so strednou alebo vysokou anticholinergnou aktivitou.
Štúdia bola založená na predchádzajúcich výskumoch vedcov z Centra pre štúdium starnutia IU a Regenstrief Institute, ktorí zistili, že lieky so silným anticholinergným účinkom spôsobujú kognitívne problémy, keď sa užívajú 60 dní, zatiaľ čo slabšie anticholinergné lieky spôsobujú poškodenie do 90 dní.
Výskumný tím vyhodnotil pamäťové a iné kognitívne testy, pozitrónové emisné testy (PET), meranie metabolizmu mozgu a skenovanie mozgovej štruktúry účastníkov magnetickou rezonanciou (MRI) s cieľom určiť možné fyzikálne a fyziologické zmeny, ktoré môžu byť spojené s predpokladanými účinkami.
Výsledky kognitívnych testov ukázali, že účastníci, ktorí užívali anticholinergné lieky, vykazovali horšie výsledky pri krátkodobej pamäti a niektorých testov výkonných funkcií, ktoré zahŕňali verbálne uvažovanie, plánovanie a riešenie problémov, ako tí, ktorí neužívali lieky.
Okrem toho, vedecký tím tiež zistil, že účastníci, ktorí užívali lieky mali nižšie hladiny metabolizmu glukózy – biomarker mozgovej aktivity – ako v bežnom mozgu, tak aj v hipokampe, čo je oblasť mozgu spojená s pamäťou. Mozog tiež používa glukózu ako zdroj paliva a pomalší metabolizmus glukózy je spojený s Alzheimerovou chorobou a inými formami demencie. Nižší metabolizmus v oblastiach mozgu používaných na pamäť môže tiež spôsobiť stratu pamäte a demenciu v priebehu určitého času. Podľa výsledkov MRI majú účastníci, ktorí používajú anticholinergné lieky, menšie objemy mozgu a väčšie komory, dutiny v mozgu.
„Tieto výsledky nám môžu naznačiť biologický základ kognitívnych problémov spojených s anticholinergnými liekmi, ale je potrebný ďalší výskum, ak skutočne chceme pochopiť zapojené mechanizmy,“ povedal Dr. Shannon Risacher, docent v odbore rádiológia a autor štúdie.
Záver výskumu: tí, ktorí pravidelne užívali jeden alebo viac anticholinergných liekov, mali väčšiu pravdepodobnosť vzniku demencie a vykazovali horšie výsledky v kognitívnych testoch. Mali tiež menší objem mozgu v porovnaní s tými, ktorí tieto typy liekov nepoužívali.
Vedci z University of Aberdeen tiež zistili, že anticholinergiká na liečbu sennej nádchy a hnačky, beta-blokátory a lieky proti bolesti môžu zvýšiť pre používateľa riziko mŕtvice. Zistili, že tí, ktorí užívajú konvenčné anticholinergné lieky, mali o 59 % vyššie riziko mŕtvice a o 86 % vyššie riziko úmrtia na mozgovú príhodu. Ich štúdia bola publikovaná v International Journal of Epidemiology a zahŕňala približne 22 000 účastníkov.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info