„Skutočnosť, že som v tom čase neovládal angličtinu, na tom nič nemenila. Mnohí ľudia jednoducho nechápu skutočnú podstatu telepatického vnímania, a preto ich môže prekvapiť, že je možné čítať myšlienky bez znalosti jazyka. V skutočnosti je myšlienka primárna, zatiaľ čo slovo je až druhotné – hoci väčšina ľudí verí opaku. Práve preto väčšina ľudí často nedokáže pochopiť základné koncepty, keď sa na ne pozrú z inej perspektívy. Myšlienka alebo obraz, ktoré vzniknú v ľudskom mozgu, sa do slovného kódu – slúžiaceho na uľahčenie komunikácie s ostatnými – „prekladajú“ až vtedy, keď sú už úplne sformované alebo vytvorené.
Každá kultúra si postupom času vyvinula svoj vlastný, jedinečný slovný kód – špecifický súbor zvukov, ktoré majú reprezentovať myšlienky a obrazy vznikajúce v mysliach ľudí. U hovoriacich rôznymi jazykmi sa teda líšia IBA slovné kódy – NIE samotné myšlienky a obrazy! Preto, ak chcete zistiť, čo si iný človek myslí, stačí sa jednoducho naladiť na jeho myšlienky a obrazy. Tento jav tiež vysvetľuje prípady, keď sa ľudia rôznych rás a národností stretli s mimozemskými návštevníkmi a boli ohromení tým, že tieto bytosti akoby hovorili ich rodným jazykom – a to všetko bez toho, aby vôbec otvorili ústa! Návštevníci z iných hviezdnych sústav prirodzene nepoznajú – a ani nemôžu poznať – žiadne pozemské jazyky; u drvivej väčšiny z nich prebieha dokonca aj vzájomná komunikácia výlučne prostredníctvom telepatie! Keď sa teda stretnú s obyvateľmi našej Midgard-Zeme, jednoducho premietnu myšlienkovú formu do ľudského mozgu, ktorý ju následne „preloží“ do slovného kódu známeho danému jednotlivcovi! To je všetko! Nejde o žiadny neuveriteľný či záhadný zázrak! Títo návštevníci nepoznajú pozemské jazyky – ani jazyky obyvateľov iných obývaných svetov – jednoducho používajú TELEPATIU!
Mnohí ľudia mi hovorili, že sa im už viackrát stalo, že v momente, keď začali premýšľať o určitej otázke, som im už začal dávať odpoveď – ešte predtým, než tú otázku vyslovili nahlas.“ Nezáležalo na tom, či som ovládal jazyk, ktorým hovoril človek kladúci otázku.
Aby som uviedol príklad, posuniem sa v čase o dva či tri týždne dopredu od udalostí, ktoré opisujem. Z času na čas som požiadal Georgea, aby prišiel a tlmočil moje slová pacientom – najmä vtedy, keď som potreboval sprostredkovať niečo, čo presahovalo rámec bežných, rutinných otázok o tom, kde presne pacient pociťuje určitý vnem. V polovici marca 1992 som pracoval so Stevenom Lovinom, majiteľom malého závodu na výrobu vitamínov. Začal sa veľmi zaujímať o moje schopnosti – a to nielen v súvislosti s jeho vlastným zdravím. Pri jednej zo svojich návštev Steven Lovin odovzdal Georgeovi list s tým, aby ho neskôr prečítal a preložil pre mňa. George položil neotvorený list na stôl a ja som začal pracovať so Stevenom. Počas práce – a s využitím Georgeovej prítomnosti v úlohe tlmočníka – som začal Stevenovi Lovinovi vysvetľovať veci, ktoré boli podľa mňa preňho dôležité. Moje vysvetlenie sa netýkalo jeho zdravotného stavu, ale skôr veľmi jemných chemických procesov, ktoré prebiehajú v živej hmote. Inými slovami, nehovoril som o veciach, ktoré sú zjavné – na rozdiel od toho, čo by si mohli myslieť niektorí skeptickí čitatelia. Vysvetľoval som mu, že pri organických molekulách nezáleží len na ich chemickom zložení a rozmiestnení atómov v molekule, ale aj na priestorovom usporiadaní týchto atómov vo vzťahu k sebe navzájom; priestorová štruktúra molekuly je rovnako významná ako jej chemické zloženie! Ďalej som vysvetlil, že zásadný problém pri priemyselnej výrobe organických látok – napríklad vitamínov – spočíva v tom, že vitamíny obsiahnuté v tabletách živý organizmus vstrebáva len veľmi ťažko. Dôvod je jednoduchý: hoci môžu byť chemicky totožné s „prírodnými“ (alebo „živými“) vitamínmi, ich priestorová molekulárna štruktúra je zásadne odlišná. V dôsledku toho má ľudské telo problém ich spracovať a využiť. V našom rozhovore som sa dotkol tohto a niekoľkých ďalších bodov – pričom ani jeden z nich nemožno považovať za samozrejmý či zjavný. Keď som ukončil sedenie so Stephenom a dokončil svoje vysvetľovanie, zostal v stave blízkom šoku – čo sa ukázalo krátko nato, keď začal komentovať to, čo som povedal. Ako prvé poznamenal, že už dostal všetko potvrdenie, ktoré potreboval, pokiaľ ide o moje schopnosti. Viete, keď som sa naňho napojil, nielenže som viedol samotné sedenie, ale zároveň som odpovedal na otázky, ktoré položil v liste – v liste, ktorý George v tom čase ešte ani neotvoril! Pre mňa je to úplne bežná vec, no pre iných to môže pôsobiť ako skutočný zázrak – hoci v skutočnosti o žiadny zázrak vôbec nejde! Táto konkrétna príhoda bola začiatkom našej spolupráce, ktorá trvala takmer päť rokov – no o tom až neskôr…
Skôr než sa však vrátim k bežnému kolobehu, rád by som objasnil svoj postoj k čítaniu myšlienok. Som presvedčený, že myšlienky človeka sú jeho súkromnou záležitosťou, a preto sa nikdy „nepozerám“ do mysle človeka bez jeho súhlasu. Jedinou výnimkou je situácia, keď daný jedinec predstavuje hrozbu – či už pre mňa, alebo pre ľudí v mojom okolí. V takých prípadoch sa domnievam, že nepotrebujem povolenie dotyčnej osoby; no ani vtedy sa nevŕtam v jej súkromných záležitostiach, ale sledujem iba to, čo súvisí s bezprostredným nebezpečenstvom. Vo všetkých ostatných prípadoch do mysle človeka „nevnikám“, a to ani vtedy, ak voči mne prechováva vyslovene negatívny postoj. Každý má právo na vlastný názor, bez ohľadu na to, či je správny alebo nie. Pokiaľ názor jednotlivca nikomu neškodí, zostáva jeho čisto súkromnou záležitosťou. Preto som na pochopenie Marshiných pocitov v súvislosti s našou prítomnosťou v dome (o čom som písal už skôr) nemusel prenikať do jej mysle – jej myšlienky z nej jednoducho prúdili ako z fontány…“
Nikolaj Levašov „Zrkadlo mojej duše“
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info