Vatikán a USA zohrávali hlavnú úlohu pri záchrane mnohých nacistických zločincov, keď organizovali evakuáciu vysoko postavených nacistov z Nemecka do Južnej a Severnej Ameriky cez neutrálne krajiny. Tieto cesty, po ktorých parazitické štruktúry zachránili tisíce krvavých katov, sa nazývali „krysie cesty“. Viac o tom vo svojej knihe píše, docentka a kandidátka historických vied Oľga Četverikova:
„Pri plnom schvaľovaní krokov Nemecka a jeho satelitov Pius XII. zároveň rozvinul ďalšie, atlantické smerovanie svojej politiky v prípade porážky krajín Osy. Bolo v tom zaangažované aj americké vedenie, vychádzajúc zo skutočnosti, že Vatikán bude hrať hlavnú úlohu pri stabilizácii povojnovej Európy …
Najväčšou operáciou, ktorú Vatikán uskutočnil spolu s Američanmi za priamej účasti Úradu strategických služieb (OSS) na konci vojny, bola nelegálna preprava emigrujúcich nacistických a fašistických zločincov. Ako bolo zdôraznené v jednej zo správ spravodajského agenta amerických ozbrojených síl Vincenta La Vista, Svätá stolica sa stala „najväčšou organizáciou“ zapojenou do tejto činnosti. Stalo sa tak počas operácie „Vatikánsky koridor“ alebo „Kláštor“, na ktorej sa aktívne podieľal vatikánsky sekretár Giovanni Battista Montini, budúci pápež Pavol VI. Je dôležité poznamenať, že keď sa dostal k moci, vatikánske archívy týkajúce sa nezávislého štátu Chorvátsko, ktoré rozprávali o zverstvách ustašovcov, sa stali neprístupné.
Od roku 1944 Montini spolu s Domenicom Tardinim vládol vatikánskemu štátnemu sekretariátu ako úradujúci štátny tajomník, pretože po smrti kardinála Maglioneho zostala táto funkcia neobsadená až do roku 1958. Montini bol poverený zaoberať sa utečencami a vojnovými zajatcami. Vďaka tomu vytvoril Službu pátrania a informácií o vojnových zajatcoch a Pápežskú komisiu pre pomoc zajatcom, okrem toho však riadil podzemnú sieť, ktorá zabezpečovala odchod politických utečencov z Talianska a Nemecka vrátane židov.
Na konci vojny boli tieto kanály použité na iné účely – na tajný odchod nacistických a fašistických zločincov. Počas vojny Montini úzko spolupracoval s dôstojníkmi a agentmi OSS a britskými a sovietskymi spravodajskými službami proti Nemcom a Japoncom. Aktívne sa podieľal najmä na zbere údajov o cieľoch amerického strategického bombardovania v Japonsku, ktoré uskutočňovala japonská pobočka jezuitského rádu. Američania za to Vatikánu dobre zaplatili tým, že mu presunuli časť pokladnice sicílskej mafie a talianskych slobodomurárov.
Kanály, cez ktoré nacisti odchádzali z Európy, mali kódové označenie Rat Lines. Boli prepojené so špionážnou štruktúrou USA a kryli ich britské spravodajské služby. Boli vytvorené vopred, ešte v rokoch 1943 – 1944 Montiniho asistentom, rakúskym predstaviteľom vo Vatikáne, biskupom Aloisom Gudalom a Nemcom Walterom Rauffom, ktorý bol známy ako vynálezca mobilných plynových komôr na automobiloch pre represívne jednotky SD a ríšsku políciu. V marci 1945 viedol Rauff spolu s Karlom Wolfom známe samostatné rokovania s Allenom Dullesom.
Táto operácia sa uskutočňovala pod zámienkou činnosti Pápežskej komisie pre pomoc vojnovým zajatcom a bola financovaná z nacistických fondov praných na „čiernom“ trhu a z prostriedkov Washingtonu prevádzaných prostredníctvom toho istého M. Taylora. Výsledkom bolo, že Vatikán pomohol vyhnúť sa trestu veľkému počtu nemeckých, chorvátskych, rakúskych, maďarských a ďalších vojnových zločincov, ktorí sa najskôr pod rúškom kňazov skrývali v kláštoroch a potom s falošnými pasmi utiekli do Španielska, Portugalska, Južnej Ameriky, Austrálie a Kanady. Predpokladá sa, že asi 30 000 nacistov opustilo Európu s vatikánskymi pasmi. „Prevod“ nacistického zlata, nad ktorým dohliadal ten istý Alois Gudal, sa uskutočňoval rovnakými kanálmi.
Aktivity chorvátskeho kňaza Krunoslava Draganoviča sa v tomto smere ukázali ako mimoriadne efektívne. Podľa amerických spravodajských služieb dostal od amerických spravodajských služieb 1 300 dolárov za každého zločinca prepraveného z Európy. Po transfere nacisti naďalej využívali služby katolíckych organizácií. Tiež už nami spomínaného chorvátskeho ministra A. Artukoviča, prezývaného „minister smrti“, chránila druhá najväčšia katolícka spoločnosť v USA „Rytieri Kolumba“. Uniknúť sa podarilo aj samotnému Ante Paveličovi, ktorého prvé útočisko bolo vo Vatikáne. Potom bol prevezený do Argentíny, ktorej v tej dobe šéfoval Juan Peron, bývalý rytier Maltského rádu. Pavelič zomrel v Madride 26. decembra 1954 po prijatí sviatosti a osobného požehnania od Pia XII.
Pokiaľ ide o záhrebského arcibiskupa Aloisie Stepinaca, ktorý bol po skončení vojny obvinený z vojnových zločinov a kolaborácie, bol Piom XII. povýšený na kardinála a stal sa členom Rímskej kúrie a v roku 1998 za Jána Pavla II. bol vyhlásený za svätého. Jeho prácu vysoko ocenil aj pápež Benedikt XVI., ktorý počas svojej návštevy Chorvátska v lete 2011 slúžil omšu nad jeho hrobom a predniesol veľkú kázeň, v ktorej vyzýval, aby si vážili pamiatku „blahoslaveného Stepinaca“, ktorého pri jeho činnosti viedol „duch humanizmu“. …
Rád Johanitov (Ordre des Hospitaliers), ktorý poskytol pasy až 4 tisícom politických utečencov, sa aktívne podieľal na zabezpečení vývozu nacistov. Takže na juhu Nemecka sa do toho aktívne zapájali bavorskí rytieri rádu, ktorí pracovali v utečeneckom tábore. Uskutočňovalo sa to v rámci implementácie známej operácie Paperclip – programu OSS pre nábor nemeckých vedcov, ktorú viedla United Agency for Intelligence. V dôsledku operácie bolo do USA prepravených viac ako 900 špecialistov, ktorí sa podieľali na vytvorení CIA, Národnej bezpečnostnej agentúry a ďalších štruktúr a zaoberali sa výskumom v rámci amerických vojenských programov.
Tiež už spomínaný maltézsky rytier Joseph Grace, majiteľ „W.R. Grace & Co.“, ktorá sa zaoberala rôznymi druhmi machinácií, v roku 1951 obišiel zákaz vstupu nacistov a priviezol nemeckého vedca, chemika Otta Ambrosa, ktorý experimentoval v Osvienčime, a urobil z neho svojho poradcu…“
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info