V roku 1990 mladý, ale už rešpektovaný vedec Valerij Zjuganov vynikajúcim spôsobom vyriešil kľúčový problém kolegov z Nemecka, ktorí pracovali na projekte obnovy populácie perlorodiek v riekach Bavorska. Z vďaky za neoceniteľnú pomoc, vedúci projektu, profesor Klaus Wechtler, pomohol Valerijmu uspokojiť jeho „vedecký hlad“ a zavolal svojmu priateľovi Dagovi Wattnemu, majiteľovi farmy na lososy vo fjorde v Nórsku, a zariadil príchod ruského vedca, aby videl, ako chovajú nórske lososy.
Dag Wattne, vtipný muž a optimista, mladý veterinárny lekár, takmer v rovnakom veku ako Zjuganov, sa oženil s krásnou Monikou, mal už dediča, malého Alexandra a veľký trojposchodový súkromný dom so záhradou v malom meste Sandnes na juhu krajiny. Okrem toho bol spoluvlastníkom farmy na lososy a jediným majiteľom malej parazitologickej súkromnej spoločnosti, ktorá uzavrela zmluvu s 35 farmami na chov lososa na antiparazitárne služby. Zjuganov sa s radosťou pripojil na dva týždne k výletom veterinára na tieto farmy.
Tieto inšpekcie chovov lososa presvedčili Zjuganova, že by bolo problematické chovať morské lososy na severozápade Ruska. Na farmách musel moskovský ichtyológ aj nórsky parazitológ pracovať v ochranných oblekoch, niekedy aj v plynových maskách, pretože klietky – sádky sa ošetrovali neurotoxickými pesticídmi, aby zbavili ryby parazitov.
Ekológia fjordov týmito umelými chovmi trpí. Znečistené sú fekáliami, nespáleným jedlom a hromadením baktérií v spodnom bahne pod sádkami. Parazity z rýb unikajúcich z klietok sa prenášajú na divo žijúce ryby a prírodný génový zdroj sa znečisťuje.
V sádkach sa nachádza divoká koncentrácia parazitov: vírusy, baktérie, huby, hlísty, parazitické kôrovce -približne asi 100 druhov. Nádory a zranenia v dôsledku veľkého počtu rýb na malom priestore. Poruchy imunity od antibiotík, poruchy metabolizmu lipidov z pridávania rastových hormónov a farbív do krmiva za účelom začervenania mäsa, pretože červené mäso je pre kupujúceho atraktívnejšie.
V deväťdesiatych rokoch bola očividným problémom infekcia lososa rybími všami, ktoré získali odolnosť voči všetkým druhom pesticídov. Na konci dvadsiateho storočia prenikol parazitický červ helmint gyrodaktylus z Nórska do Ruska s materiálom rybej násady a zabil kompletne divú populáciu lososa vo veľkej karélskej rieke Keret. Po 20 rokoch, v roku 2010, nórskeho lososa dostihla pandémia, takmer každá ryba v súčasnosti trpí infekčnou anémiou a nekrózou podžalúdkovej žľazy.
Charakteristický detail: Keď manželka Daga Monika robila nákupy s cieľom zorganizovať ruskému hosťovi „rozlúčku“, napravila svoje auto do rybárskeho prístavu Sandnes, aby kúpila lososa. Z otázky Zjuganova, prečo nevzala lososa vychovaného na ich vlastnej farme, bola rozhorčená:
– Ešte to! My ho nazývame Аntibiotisk laks – Antibiotický losos. Sami ste všetko videli, jazdili ste s Dagom. Okrem toho je mastný až do 35 %. Mne sa nepáči, ako sa na panvici okamžite rozpadne na kúsky. Nech ho jedia v krajinách tretieho sveta a, vďaka Bohu, máme divého lososa!
Losos Salmo salar sa skutočne vyváža z Nórska do 100 krajín a prináša Nórsku ročný príjem vo výške 4 miliárd dolárov.
https://www.biosferaklub.info/norsky-losos-je-jedna-z-najtoxickejsich-potravin-vo-svete/
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info