Počas niekoľkých mesiacov francúzski novinári Nicolas Daniel a Louis de Barbeyrac študovali rybný priemysel zvnútra. Vydali sa na cestu z Nórska do Vietnamu, navštívili Švédsko a Dánsko. Výsledkom ich vyšetrovania sa stal film, ktorý odhaľuje pravdu nórskeho lososa, ktorú sa „rybné lobby“ snaží skryť.
Vyšetrovanie začali na západe Nórska, kde je vo vidieckych oblastiach mnoho rybích fariem, ktoré sa zaoberajú umelým chovom lososov. Novinári sa stretli s nórskym aktivistom, ekológom a zakladateľom Zväzu ochrancov prírody Nórska, Kurtom Oddekalvom, ktorý považuje poburujúcou skutočnosťou fakt, ktorý sa skrýva pod vodami fjordov.
Kurt Oddekalv už dlhodobo vedie vojnu s farmami, ktoré chovajú umelo lososy v Nórsku. Porozprával šokujúce podrobnosti o ich práci.
„V Nórsku je situácia s rybami katastrofálna. Rýb je príliš veľa: na takej malej farme chovajú aj 2 milióny kusov. Ryby sú choré, teraz je už možné hovoriť o pandémii: pankreatická nekróza a infekčná anémia lososov už zachvátila celé Nórsko, ale skrývajú to pred verejnosťou“.
Aktivisti monitorujú veľké rybie farmy posledných desať rokov, držia ich pod kontrolou a zhromažďujú dôkazy. Majú v rukách záznamy, ktoré ukazujú ako pracovníci rybích fariem lejú do vody silný pesticíd, ktorý má neurotoxické účinky.
„Oni sami musia nosiť masky a ochranné obleky, aby sa chránili pred chemikáliami na ošetrenie nádrží od parazitov. Na rybích farmách to nie je nezvyčajné. V lososoch je možné nájsť celý rad chemikálií, ktoré ohrozujú aj človeka.“ Kurt hovorí priamo: „Nórsky losos je jedna z najtoxickejších potravín vo svete“.
Rybný priemysel v Nórsku prináša 4 miliardy dolárov ročne a je na druhom mieste po rope. Hlavný problém nórskych chovateľov sú takzvané rybie vši, ktoré parazitujú na tele ryby a môžu ju zabiť. Morské rybie vši vyvíjajú odolnosť voči akýmkoľvek chemikáliám, preto chovatelia používajú neustále účinnejšie pesticídy.
„To sa negatívne prejavuje na rybách. Až 50 % tresiek sa na farmách rodí s mutáciami, napríklad nemôžu zatvoriť ústa. Je to génová mutácia a aby zmizla, musí v mori prežiť osem generácií. Pokiaľ človek uvidí takú rybu, jesť ju nechce, ale pokiaľ sa odreže hlava, nikto si to nevšimne.“
Losos je tiež predmetom mutácií a Kurt nám predviedol, ako sa čerstvé mäso z lososa rozpadá pri pitvaní.
„To by nemalo byť, mäso by malo byť pružné. Ako viete, divý losos má 5 – 7 % tuku a umelo chovaný 15 – 34 % tuku. V tukovom tkanive sa hromadia všetky toxíny. V dôsledku toho sa táto ryba stáva jednou z najtoxickejších vo svete.“
Francúzsky toxikológ Jerome Ryuzzen v priebehu svojho výskumu potvrdil slová Kurta Oddekalva:
„V skutočnosti je stupeň kontaminácie umelo chovaného lososa veľmi vysoký. Až 5 krát je toxickejší a škodlivý ako akékoľvek iné produkty. Týmto toxínom je potrebné sa vyhnúť, inak riskujeme pocítiť na sebe ich účinnosť.“