„V skutočnosti sa ľudská psychika vždy snaží „skrývať“ za výhodné vysvetlenie. A to dokonca aj u ľudí, ktorí, ako sa zdá, by mali mať ponímanie sveta slobodné od ložných programov. Také „skrývanie“ som mal možnosť pozorovať po vystúpení Davida Copperfielda.
Bola to moja posledná návšteva jeho vystúpenia predtým, ako som odišiel z USA. Uskutočnilo sa na predmestí San Francisca a naši priatelia tam pozvali mňa aj Svetlanu. Bohužiaľ, Svetlana nemohla prísť do Spojených štátov, pretože úrady jej odmietli dať nové povolenie na vstup do krajiny, čo bolo v zásade protiprávne, ale o tom si pohovoríme neskôr. Priatelia kúpili vstupenky pár mesiacov pred predstavením a keď sa ukázalo, že Svetlana nebude môcť prísť do San Francisca, ponúkol som jej lístok Michailu Dechtovi, ktorý, mimochodom, nikdy predtým nebol na predstavení Davida Copperfielda. David Copperfield toho dňa ukázal veľa zaujímavých vecí, ako skutočných vecí, tak aj trikov z batožiny iluzionistov.
Každá skutočná akcia vyžadovala veľké rezervy potenciálu organizmu a bola sprevádzaná veľkou záťažou, a preto David Coperfield po skutočných reálnych akciách ukazoval triky zo svojho bohatého repertoáru. A to je pochopiteľné.
A tak demonštruje skutočné činy na javisku. Túto akciu som videl prvýkrát. Na veľkej obrazovke v hale je vysielaný živý prenos z pobrežia Tichého oceánu, z jedného z ostrovov havajského súostrovia. Kamera v hale a živá kamera z havajských ostrovov sú synchronizované. Na obrazovke v hale všetci diváci sledujú pobrežie oceánu, piesok pláže, na ktorú sa valia vlny so šustením a späť s rovnakým zvukom, zanechávajúc za sebou pás mokrého piesku.
Na piesku na pláži je položený pomerne veľký kus bieleho plátna. Celé toto ukazuje živá kamera na obrazovke v hale s divákmi. David Copperfield sa postaví v hale chrbtom k ľuďom a niekoľkokrát vrhá do haly vzduchom naplnený balón, ktorý skáče z jedného radu do druhého, kým ho jeden z divákov nechytí. Šťastlivec ide na pódium, potom ďalší, ďalší a ďalší. Po zhromaždení štyroch až piatich ľudí požiada David Copperfield svojho asistenta, aby urobil fotografiu s touto skupinou ľudí polaroidom, a požiadá ich, aby podpísali túto spoločnú fotografiu, vloží ju do vrecka saka, prejde za plátno, cez ktoré je vidieť jeho siluetu a v kúdole dymu zmizne z haly a … v rovnakom okamihu sa objaví za plátnom na havajskom pobreží a vytiahne fotografiu vytvorenú pred okamihom v hale so všetkými podpismi!
Myslím si, že nie je potrebné hovoriť, že David Copperfield tu ukázal reálnu teleportáciu z haly na pobrežie jedného z ostrovov havajského súostrovia. Väčšina divákov v publiku vnímala teleportáciu ako skvelý „trik“, a to je všetko… Pre diváka je to jednoduchšie, nemusí si lámať hlavu nad tým, čo si má myslieť! Skvelá podívaná, a to je všetko! Michail Dechta však nebol len laikom, bol svedkom a účastníkom mnohých neuveriteľných udalostí a mal by reagovať trochu inak. Keď som sa ho spýtal na dojem z teleportácie, jeho odpoveď ma prekvapila. Uviedol, že nebol to zlý trik! Michail ani vo svojich myšlienkach nepripustil, že všetko, čo sa stalo, bolo skutočné! Pre neho takto premýšľať bolo tiež ľahšie, aj napriek tomu, že aj najjednoduchšia analýza demonštrovanej teleportácie jasne preukázala, že všetko bolo skutočné.
David Copperfield nemá dvojča, má mladšieho brata, ale nie dvojča, ktorý sa od neho veľmi líši. Môžeme pripustiť, že má absolútneho dvojníka (čo je málo pravdepodobné), ale hlas, spôsob rozprávania, výrazy tváre a gestá osoby, ktorá sa objavila na pobreží Tichého oceánu, boli úplne rovnaké ako u samotného Davida. Ktorý okrem iného vytiahol z vrecka a ukázal fotografiu, ktorú urobil v hale, so všetkými podpismi dotyčných ľudí, ktorí sa nachádzali v tej chvíli v hale. Fotografia urobená polaroidom je špeciálna fotografia, ktorá vždy existuje iba v jednom exemplári. Dokonca aj za predpokladu, že sa použil špeciálny polaroid v kombinácii s digitálnym fotoaparátom, ktorého obraz sa okamžite preniesol na Havaj, museli by ho tam vytlačiť, dať ho do niečoho podobného ako fotografia urobená polaroidom a neuveriteľným spôsobom ho umiestniť do vrecka dvojníka, úplne zakopaného počas živého prenosu v piesku. A ako sa potom na tejto fotografii objavili podpisy všetkých tých, ktorí boli odfotografovaní na nej?! Koniec koncov, David Copperfield nedal túto fotografiu žiadnemu zo svojich zamestnancov v hale ani na minútu…
Dá sa ešte dlho opisovať nemožnosť iného vysvetlenia, s výnimkou jedného – teleportácie. A teraz Michail Dechta, človek, od ktorého by sa očakávalo že rozumie veci, radšej zavrel oči pred očividným. Čo teda požadovať od jednoduchého laika, málo vzdelaného a ďaleko od porozumenia takých fenoménov? A nič iné sa nedá očakávať – je ľahšie to označiť ako „trik“ a potom pokojne spať a čudovať sa tomu, čo si súčasní iluzionisti vymysleli a ako ďaleko dosiahol technický „pokrok“ ľudstva! ..“
Nikolaj Levašov
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info