Tajomstvá Beglik Taš

Starobylý skalný útvar Beglik Taš sa nachádza 5 km od mesta Primorsko v južnej časti Čiernomorského pobrežia Bulharska. Podnebie je tu mierne subtropické s malým množstvom zrážok, vzduch je suchý a krištáľovo čistý. Táto oblasť, ktorá sa nachádza v delte rieky Ropotamo, bola v roku 1940 vyhlásená za osobitne chránenú prírodnú rezerváciu, teda ešte pred komunistickým obdobím v dejinách Bulharska.

Všetky práce a výskumy v nej, vrátane archeologických, boli zakázané. Otázka znie, čo bolo dôvodom takýchto tvrdých obmedzujúcich opatrení? Svet sa nachádzal na začiatku druhej svetovej vojny a tu sa zakladala prírodná rezervácia. Alebo dôvodom nebola rezervácia, ale tajný objekt režimu vytvorený na štúdium starobylého miesta sily na Balkáne? A hoci Bulharsko bolo formálne neutrálnou krajinou, jeho väzby s nacistickým Nemeckom boli neustále posilňované.

Pokiaľ ide o záujem nemeckého vedenia o všetko paranormálne, táto skutočnosť je dobre známa. Je teda celkom možné, že sa tu pohybovali aj nemeckí experti. Ale vďaka uzavretému režimu zvláštneho objektu sa zachovala povaha tohto veľkolepého miesta takmer v jeho pôvodnej podobe, čím sa zachoval svetový klenot oblasti – megalitický komplex, ktorý je starý viac ako 15 tisíc rokov.

Neuveriteľné povesti a príbehy vždy obklopujú miesta, ako sú tieto. Niekoľko tínedžerov, na jednoduchú žiadosť, aby ukázali cestu do svätyne, odmietli so strachom v očiach a starší dodal: „Ale toto nie je svätyňa, ale diablovo miesto. Na jar tu nášho priateľa hady zožrali. Našlo sa iba jeho oblečenie a kosti. A to chcel nalámať iba pár kameňov pre svoju zbierku. Starci hovoria, že podráždil nejakú tajomnú silu.“

Práve tu postavil Todor Živkov, generálny tajomník komunistickej strany Bulharska, svoje rekreačné sídlo „Perlu“, o ktorej nevedelo ani vedenie priateľských socialistických krajín. Ako obvykle v takýchto prípadoch, bola celá plocha oplotená ostnatým drôtom a strážená. A náhodní návštevníci z miestneho obyvateľstva boli vždy prevezení na miestnu policajnú stanicu a boli poučení, aby rýchlo zabudli na všetko, čo videli. Hovorí sa, že po oddychu v tomto dome, generálny tajomník vyzeral oveľa lepšie, získal novú silu a bol nasýtený životodarnou energiou, ktorá mu pomohla vyrovnať sa s akýmikoľvek chorobami. Zaujímavé je, že hneď po prevrate v roku 1989 Todor Živkov, ktorý vládol krajine viac ako 35 rokov, chcel odísť do dôchodku práve sem, ale to mu nebolo dovolené. Zdá sa, že niekto z novej vlády už vedel o dôležitom mieste a plánoval ho využiť vo svoj prospech.

Pätnásť rokov sa noví vládcovia Bulharska snažili zistiť všetky staroveké tajomstvá tohto miesta. Pätnásť rokov zostalo miesto prísne kontrolované a strážené po celom obvode. Ale ani peniaze a moc sa nestali priepustkou do labyrintu večných tajomstiev. Výsledok bol nulový, prinajmenšom pre verejnosť, a záujem o nájdenie zdroja super-energie upadol. Štátne tajomstvá boli odstránené a nakoniec umožnili archeológom začať pracovať v tejto oblasti. Následne bolo toto fantastické miesto – Beglik Taš, odhalené svetu.

Rovnako tajomné bolo toto miesto už pred mnohými tisíckami rokov. Mnohí vynikajúci vedci sa sporia o pôvode Beglik Taš a čas neustále vytvára stále nové informácie a hypotézy.

Neďaleko od tajného sídla Živkova a od ruín starobylého mesta Ranuli, v tesnej blízkosti rezervácie Ropotamo (blízko ústia rieky rovnakého mena), na výbežkoch Cabo Maslen, asi 210 metrov nad morom, až v roku 2003 (vieme už prečo tak neskoro) bola objavená podľa oficiálnej verzie jedinečná svätyňa Tráckej doby – Beglik Taš. Ide o najstaršiu založenú svätyňu na celom pobreží Čierneho mora. Vedecké štúdie ukázali, že už na konci doby bronzovej (XIII. storočie pred naším letopočtom) tu prebiehala aktívna ľudská činnosť.

Svätyňu tvorí kruh obrovských kameňov, ktoré sa nachádzajú na skalnatom povrchu uprostred veľkej pahorkatiny na celkovej ploche takmer 12 hektárov. Mnoho tonové balvany sú poskladané jedinečným spôsobom a tvoria hodiny, kalendár a observatórium. Preto je Beglik Taš často nazývaný bulharský Stonehenge. Obrovské balvany sú opracované súčasnej vede neznámou technologickou metódou. Ďalej, ako vždy v starobylom svete, sú nevysvetliteľne vyzdvihnuté na vrchol kopca, kde spolu s kamennými doskami a blokmi vytvárajú neuveriteľné tvary. V skalách sú vytesané kamenné kruhy, sú tam vytvorené drážky a vyrezané otvory, ktorých účel je stále v štádiu predpokladov.

V októbri 2004 archeológovia po prvýkrát našli dôkazy, že Beglik Taš nie je len vonkajším viditeľným centrom, ale obrovským podzemným a povrchovým komplexom a výskumné vyhliadky sú fantastické. Teraz je možné definovať tri hlavné funkcie komplexu:

Chrám – oltár vytesaný z masívneho kameňa, pozostávajúci z dvoch nádrží s vedúcimi drážkami, hlavného oltára (obrovské balvany s oporou iba s dvoch alebo troch bodov) a kamenného trónu, na ktorom sedel vládca alebo hlavný kňaz.

Kalendár – do skalného povrchu sú prevŕtané diery, na ktoré sa počas slnovratu a rovnodennosti vrhá svetlo, ktoré preniká medzi dva obrovské balvany v blízkosti.

Hodiny – zloženie kameňov je také, že tieň slnka padá z hlavného oltára (obrovský špeciálne postavený zakrivený balvan) do 6 malých kameňov na severe, ktoré slúžia ako slnečné hodiny a rozdeľujú deň na 6 rovnakých častí (po 4 hodinách v súčasných termínoch).

Zaujímavý je aj labyrint, ktorý mal podľa legiend určovať osud mladých chlapcov. Pri vstupe do bludiska ste si museli vybrať cestu – vpred alebo vľavo. Voľba vpred bola považovaná za chybnú, pretože ukazovala štandard myslenia a viedla k slepej uličke. Cesta doľava bola považovaná za tú pravú, ktorá nakoniec vyšla do skalnatej štrbiny (rokliny), tiež nazývanej Orákulum, symbolizujúcej vstup do podsvetia, ktorému naši predkovia verili.

Zaujímavý je aj prelez, ktorý je úzkou štrbinou vyrezanou do 9 metrov vysokej skaly. Nie každý však môže prejsť touto medzerou. Tí, ktorí zanedbávajú fyzický pohyb a kvôli láske a bohatej výžive nemajú štíhlu postavu, nemajú šancu nahliadnuť do Dolnej zeme a pripojiť sa k múdrosti svojich predkov, pretože roklina sa zreteľne zužuje k východnému okraju. Prekvapivo, keď sa človek nachádza medzi skalnými útesmi prelezu, obklopia ho zvláštne pocity. A keďže naprieč skalným komplexom sú vytvorené sonarové kanály, vytvára sa tu úžasná akustika a miesto sa zdá byť nasiaknuté starodávnou mágiou.

Jednou z hlavných prírodných anomálií na tomto mieste je prekvapivo jasná obloha v noci počas letných mesiacov. Oblaky ho presne obchádzajú. Ideálne miesto pre observatórium. Otázkou je, kto ho využíval? Tráci v skutočnosti používali len komplex postavený dávno pred nimi, podľa vlastného uváženia a v súlade s ich presvedčeniami. Hlavná otázka zostáva otvorená – kto pôvodne vytvoril a postavil tento komplex. Kamene stoja v tejto polohe viac ako 15 tisíc rokov. Aký bol komplex v originále? Podľa archeológov bola svätyňa vážne zničená po príchode prvých kresťanských misionárov. Človek a počasie však nedokázali úplne zničiť to, čo postavili starí stavitelia, hľadanie ktorých zostáva hlavnou úlohou budúcich generácií.

Neuveriteľný tvar obrovského balvanu vážiaceho viac ako 200 ton, 12 metrov dlhého a 9 metrov širokého, dáva vzniknúť mnohým tajomstvám a legendám. Jasne orientovaný zo severu na juh, opierajúc sa len na dva malé body, tento kameň porušujúci zákony fyziky, stojí v takejto polohe od dátumu, kedy bol nainštalovaný. Kto ho zdvihol na najvyšší bod, postavil a presne vyvážil? Súčasné dopravné žeriavy majú maximálnu nosnosť približne sto ton a v skutočnosti podľa najnovších údajov je vek kameňa najmenej 15 tisíc rokov.

Pritom sú jasne viditeľné umelo opracované strany a spodok kamenného bloku. Zaujímavé miesto pre tých, ktorí sa radi testujú a snažia sa ľahnúť pod výklenok. Nie každý sa premôže a zostane aspoň jednu minútu pod blokom. Viac ako 200 ton visí nad hlavou a zdá sa, že najmenší úder dá do pohybu tento balvan a je koniec.