Posledný apel ľudstvu
Ľudstvo ani netuší aký kolosálny evolučný potenciál vlastní. Je iba nutné poznať „kľúč“ k otvoreniu tohto potenciálu. Možno táto kniha pomôže niekomu z Vás nájsť tento „kľúč“. Je dôležité iba pozorne čítať a zamyslieť sa. A otvoria sa dvere do „nemožného“, na bezhraničnú prekrásnu cestu Pravdy a Poznania Kozmu a samých seba… „Posledný apel ľudstvu“, Nikolaj Levašov Viac »
Tag Archives: príroda
V prírode funguje mechanizmus samoregulácie
Na základe 40 ročného pozorovania koncentrácie oxidu uhličitého v atmosfére v polárnych oblastiach severnej pologule, skupina vedcov z USA a Japonska zistila, že skôr pozorované v severných zemepisných šírkach zvýšenie koncentrácie oxidu uhličitého v dôsledku globálneho otepľovania, sa v posledných 15 rokov značne spomalilo, alebo dokonca zastavilo.
Podľa vedcov zapracoval mechanizmus samoregulácie prírody. Otepľovanie spôsobilo zvýšenie doby aktívneho stavu vegetácie, a to zase viedlo k zvýšeniu absorpcie oxidu uhličitého rastlinami. Týmto spôsobom príroda čiastočne kompenzovala antropogénne emisie skleníkových plynov.
Kamenný les v Uzbekistane
V Navoijskej oblasti v Uzbekistane boli objavené tri miesta so skamenenými kmeňmi stromov. Podľa vedcov nálezy môžu byť staršie ako 9 miliónov rokov. Pri skúmaní kamenných kmeňov boli na nich objavené odtlačky zubov starých morských obyvateľov. Po analýze prišli vedci k záveru, že súčasná polopúšť bola kedysi pred tisíckami rokov dnom oceánu. Stopy patria žralokom, krokodílom a dávno žijúcim dinosaurom.
Na ploche 30 kilometrov štvorcových medzi kamennými štruktúrami sa nachádzajú kamenné duté trubice pripomínajúce gotický organ. Sú to skamenené zvyšky kmeňov starodávneho lesa. Kamenný les sa nenachádza niekde v doline, ale na vyvýšenom mieste.
Živé kamene – Trovanty
Vedci sa už dlhú dobu snažia vyriešiť hádanku „živých kameňov“ – balvanov schopných pohybovať sa a rásť. Teórií existuje veľa a jedna z posledných hovorí, že trovanty – taký názov im dali v Rumunsku, sú kremíkovou formou života.
Lyonský vedec Richard Demon tvrdí, že trovanty sú schopné dýchať. Pravda, veľmi pomaly – jeden vdych trvá od troch dní do dvoch týždňov. Je možné nahmatať u kameňov aj pulz, ale na to je potrebná vysoko citlivá aparatúra. Spolu s biológom Bertrandom Escoliom uskutočnil Demon niekoľko stoviek experimentov. Ukázalo sa, že kamene sú schopné sa aj pohybovať, aj keď iba pomaly. Za dva týždne sa sledovaný kameň posunul o 2,5 milimetra. To by mohlo vysvetliť aj tajomstvo známych „pohybujúcich“ sa kameňov v kalifornskej Doline smrti.
Neobyčajná podzemná rastlina bola znovu objavená po 150 rokoch
Botanici opäť objavili rastlinu Thismia neptunis, ktorá sa vyskytuje iba v odľahlých džungliach Malajzie. Tento organizmus trávi väčšinu času pod zemou a nad povrchom zeme sa objavujú iba kvety, ale aj to len na pár týždňov a nie každý rok.
Rastlinu Thismiu neptunis prvýkrát popísal taliansky cestovateľ a botanik Odoardo Beccari v roku 1866. Tento vedec 19. storočia, ktorý objavil stovky rastlinných druhov, objavil Thismiu vo východnom štáte Malajzie – Sarawaku. Zostavil jej opis a urobil niekoľko nákresov, ale odvtedy neboli vede známe žiadne dôkazy o jej existencii.
Ako sa príroda pomstila Číne za genocídu vrabcov
V roku 1958 čínsky vodca Mao Ce-tung podpísal historický dekrét o likvidácii všetkých potkanov, múch, komárov a vrabcov. Iniciátorom tejto masovej kampane bol vtedajší minister školstva, biológ Zhou Jian, ktorý bol presvedčený o tom, že masová likvidácia vrabcov a potkanov bude viesť k veľkým výnosom a nebývalému rozkvetu poľnohospodárstva.
Presadzovala sa téza, že Číňania nemôžu plne potlačiť potravinovú krízu, pretože poľnohospodárske plodiny „priamo na poliach požierajú nenásytné vrabce“. Minister Zhou Jian presvedčil členov strany, že Fridrich Veľký vo svojej dobe uskutočnil podobnú kampaň a jej výsledky boli impozantné. Mao Ce-tunga nebolo treba dlho presviedčať. Svoje detstvo prežil na dedine a počul o tradičnom boji roľníkov so škodcami. Dekrét s radosťou podpísal a čoskoro sa po celej krajine Číňania rozbehli bojovať s predstaviteľmi malých živočíchov.
Nezvyčajné rieky
V Rusku je viac ako 2,5 milióna riek a potokov, ale jedna z mála riek je iná ako ostatné. Napriek rozšírenému presvedčeniu, že rieky nemôžu tiecť naspäť, rieka Šuja v Karélii z času na čas mení na niekoľko týždňov smer svojho toku. Jednoznačné závery, prečo sa tak deje, zatiaľ neexistujú.
Podľa jednej verzie je správanie rieky silne ovplyvnené prameňmi na dne jazera Suojarvi, z ktorého rieka vyteká. Hĺbka jazera je od 3,5 do 24 metrov. Pramene pravidelne slabnú, úroveň jazera sa znižuje a voda v rieke začína tiecť niekoľko týždňov naspäť. Keď pramene začnú prúdiť s novou intenzitou, rieka sa opäť otočí a tečie pôvodným smerom. To sa deje asi 15 krát za rok a najčastejšie v zime.
Kameň vedľa obce Kameň
Veľký žulový monolit sa nachádza východne od obce Kameň v Novgorodskej oblasti v Rusku, na pravom brehu potoka Šelepskij. Výška monolitu 5,1 m, šírka od 7 m do 8,6 m, obvod pozdĺž horného okraja 32 m. Kameň je pritom zapustený v pôde v neznámej hĺbke. Kryštalická hornina monolitu patrí do skupiny granitov.
V roku 2012 bol žulový monolit vyhlásený za prírodnú pamiatku regionálneho významu a priľahlé okolie 0,67 ha získalo štatút osobitne chránenej prírodnej oblasti. Kameň je najväčším monolitom na území Novgorodskej oblasti a zaraďuje sa ku kultovým kameňom a predmetom pohanského uctievania ešte spred kresťanskej doby. Má historický a kultúrny význam. Každý rok od 6. do 7. júla na sviatok Kupala sa okolo monolitu organizujú oslavy.
Život v blízkosti lesa má pozitívny vplyv na mozog a psychický stav človeka
V novej štúdii uskutočnenej vedcami z Nemecka mali ľudia žijúci v meste, ale v blízkosti lesa, zdravšiu amygdalu. Amygdala je párová mozgová štruktúra umiestnená v strednej časti spánkového laloku. Je považovaná za centrum emócií, má dôležitú úlohu vo formovaní a ukladaní pamäťových stôp spojených s emocionálnymi udalosťami.
Hluk, zlá ekológia, veľká koncentrácia ľudí a iné faktory, ktoré sú typické pre mestský život, môžu spôsobiť chronický stres. V porovnaní s ľuďmi žijúcimi na vidieku má mestská populácia vyššie riziko vzniku a rozvoja psychických chorôb, ako sú depresia, úzkostné poruchy a schizofrénia. Výskumy ukazujú, že mestská populácia má zvýšenú aktivitu amygdaly – oblasť mozgu, ktorá hrá dôležitú úlohu pri zvládaní stresu a reagovaní na nebezpečenstvo.
Banátska sfinga – zabudnutý tajomný megalit
Môže byť banátska sfinga v údolí Cerna v Rumunsku výsledkom rozmarov počasia? Je to veľmi nepravdepodobné, vzhľadom na dokonalosť formy. Ak sa naň pozeráme z jedného uhla, dochádzame k záveru, že ide o antropomorfné zastúpenie. Je ťažké si predstaviť, že vietor a dážď vytvorili skalu, ktorá by predstavovala ľudskú hlavu. A nie len nejakú hlavu. Ale majestátnu, tajomnú, vyžarujúcu moc a autoritu.
O prvom výskume v pohorí Bucegi sa dozvedáme z roku 1927, konkrétne vo východnej časti masívu Údolie Ialomita, v oblasti známej ako „Sedem prameňov“. Hovorí sa, že „Zamolxe“, boh Dacianov, tam pil vodu. Daciani toto miesto nazvali „nesmrteľná krajina“. Sedem prameňov bolo symbolom nielen na štítoch Dacianoch, ale nachádzajú sa aj na Trajanovom stĺpe.
Hora Vottovaara v Karélii
Jedným z hlavných tajomstiev hory Vottovaara (417 m.n.m.) v Karélii v Ruskej federácii sú buď pozostatky kamenných stavieb, alebo samotné kamene, posvätné objekty severoeurópskych národov. Na vrchole hory VottoVaara, ktorý má približne 6 km štvorcových, sa ich nachádza podľa rôznych zdrojov okolo 1500 kusov.
