Posledný apel ľudstvu
Ľudstvo ani netuší aký kolosálny evolučný potenciál vlastní. Je iba nutné poznať „kľúč“ k otvoreniu tohto potenciálu. Možno táto kniha pomôže niekomu z Vás nájsť tento „kľúč“. Je dôležité iba pozorne čítať a zamyslieť sa. A otvoria sa dvere do „nemožného“, na bezhraničnú prekrásnu cestu Pravdy a Poznania Kozmu a samých seba… „Posledný apel ľudstvu“, Nikolaj Levašov Viac »
Tag Archives: príroda
Údolie obrovských pňov
V údolí kaskádových hôr v USA, kde medzi horami tečú tyrkysové riečky a potoky, sa nachádza jazero nazývané “Rattlesnake Lake”. Jazero sa nachádza v blízkosti vodovodného systému, ktorý zabezpečuje čistou vodou oblasť strategicky dôležitého mesta Seattle.
Každého návštevníka tohto jazera prekvapí pohľad na zvyšky mohutných pňov, niekedy obrovských stromov, ktoré boli súčasťou starobylého reliktného lesa. V porovnaní s ľuďmi na fotografiách sú pne naozaj impozantné. V suchých letných mesiacoch, keď voda v jazere klesne, sa objavia pozostatky celého lesa, ktorý ľudia zničili.
Kondjor – horský masív, na ktorý je vstup zakázaný
Horský masív Kondjor (v originále Кондёр) sa nachádza v Ajano-Majskom okrese Chabarovského kraja ako súčasť Východosibírskej vysočiny na Ďalekom východe Ruska.
Masív Kondjor je zaujímavý predovšetkým svojou formou. Ide takmer o ideálny kruh s priemerom osem kilometrov, ktorý sa otvára iba v severnej časti, kde si našla cestu rieka s rovnakým názvom. Výška hôr sa pohybuje od 1200 do 1387 metrov. Pohorie vyzerá dokonca aj zo satelitu pôsobivo.
Nezvyčajné skalné masívy v Kazachstane
Národný park Bajanaul (Bajan-Aul) v Kazachstane sa nachádza na juhovýchode Pavlodarskej oblasti, 100 km od mesta Ekibastus. Národný park bol založený v roku 1985 a jeho celková plocha je viac ako 68 453 hektárov.
Pohorie Bajanaul v doslovnom preklade znamená šťastné, bohaté pohorie. Pohorie sa tiahne zo západu na východ v dĺžke 40 – 50 km a zo severu na juh 20 – 25 km. Najvyššia hora Akbet dosahuje výšku 1027 m nad morom. Hlavné geologické horniny sú hrubozrnné granity, porfyry a kvarcity, menej častá je bridlica a pieskovec.
Kriminálny postoj súčasného človeka k prírode
„Každý mysliaci človek chápe, že tam, kde dominujú trhové vzťahy, sa všetko predáva a kupuje, vrátane prírody planéty a tiež samotná planéta sa stáva tovarom.
Priemyselní a finanční magnáti, starajúci sa hlavne o svoj príjem, vnímajú prírodu Zeme hlavne ako prostriedok na dosiahnutie svojich ziskov. Nezaujíma ich, že nerastné bohatstvo Zeme sa stále viac vyčerpáva, že hynú lesy, stepi, pôda, že zemská atmosféra je preplnená oxidom uhličitým. A tento proces koniec koncov premení atmosféru planéty na atmosféru bez kyslíka, naplnenú oxidmi dusíka a uhlíka, takú aká bola na našej planéte v období predkambrie.
Aj krátky výhľad na prírodu môže fyzicky a psychicky zotaviť organizmus
V
edecká štúdia zverejnená v Medzinárodnom vestníku pre výskum v oblasti životného prostredia a verejného zdravia (IJERPH) zdôrazňuje potrebu prístupu k otvoreným zeleným priestranstvám a ľuďom zdržujúcich sa v mestách.
Vedci vysvetľujú: „Existuje rastúci počet vedeckých dôkazov o tom, že otvorené priestranstvá s prirodzeným, alebo vypestovaným rastlinstvom, ako sú napríklad zóny zelene, poskytujú príležitosť na regeneráciu organizmu ľudí.
V prírode funguje mechanizmus samoregulácie
Na základe 40 ročného pozorovania koncentrácie oxidu uhličitého v atmosfére v polárnych oblastiach severnej pologule, skupina vedcov z USA a Japonska zistila, že skôr pozorované v severných zemepisných šírkach zvýšenie koncentrácie oxidu uhličitého v dôsledku globálneho otepľovania, sa v posledných 15 rokov značne spomalilo, alebo dokonca zastavilo.
Podľa vedcov zapracoval mechanizmus samoregulácie prírody. Otepľovanie spôsobilo zvýšenie doby aktívneho stavu vegetácie, a to zase viedlo k zvýšeniu absorpcie oxidu uhličitého rastlinami. Týmto spôsobom príroda čiastočne kompenzovala antropogénne emisie skleníkových plynov.
Kamenný les v Uzbekistane
V Navoijskej oblasti v Uzbekistane boli objavené tri miesta so skamenenými kmeňmi stromov. Podľa vedcov nálezy môžu byť staršie ako 9 miliónov rokov. Pri skúmaní kamenných kmeňov boli na nich objavené odtlačky zubov starých morských obyvateľov. Po analýze prišli vedci k záveru, že súčasná polopúšť bola kedysi pred tisíckami rokov dnom oceánu. Stopy patria žralokom, krokodílom a dávno žijúcim dinosaurom.
Na ploche 30 kilometrov štvorcových medzi kamennými štruktúrami sa nachádzajú kamenné duté trubice pripomínajúce gotický organ. Sú to skamenené zvyšky kmeňov starodávneho lesa. Kamenný les sa nenachádza niekde v doline, ale na vyvýšenom mieste.
Živé kamene – Trovanty
Vedci sa už dlhú dobu snažia vyriešiť hádanku „živých kameňov“ – balvanov schopných pohybovať sa a rásť. Teórií existuje veľa a jedna z posledných hovorí, že trovanty – taký názov im dali v Rumunsku, sú kremíkovou formou života.
Lyonský vedec Richard Demon tvrdí, že trovanty sú schopné dýchať. Pravda, veľmi pomaly – jeden vdych trvá od troch dní do dvoch týždňov. Je možné nahmatať u kameňov aj pulz, ale na to je potrebná vysoko citlivá aparatúra. Spolu s biológom Bertrandom Escoliom uskutočnil Demon niekoľko stoviek experimentov. Ukázalo sa, že kamene sú schopné sa aj pohybovať, aj keď iba pomaly. Za dva týždne sa sledovaný kameň posunul o 2,5 milimetra. To by mohlo vysvetliť aj tajomstvo známych „pohybujúcich“ sa kameňov v kalifornskej Doline smrti.
Neobyčajná podzemná rastlina bola znovu objavená po 150 rokoch
Botanici opäť objavili rastlinu Thismia neptunis, ktorá sa vyskytuje iba v odľahlých džungliach Malajzie. Tento organizmus trávi väčšinu času pod zemou a nad povrchom zeme sa objavujú iba kvety, ale aj to len na pár týždňov a nie každý rok.
Rastlinu Thismiu neptunis prvýkrát popísal taliansky cestovateľ a botanik Odoardo Beccari v roku 1866. Tento vedec 19. storočia, ktorý objavil stovky rastlinných druhov, objavil Thismiu vo východnom štáte Malajzie – Sarawaku. Zostavil jej opis a urobil niekoľko nákresov, ale odvtedy neboli vede známe žiadne dôkazy o jej existencii.
Ako sa príroda pomstila Číne za genocídu vrabcov
V roku 1958 čínsky vodca Mao Ce-tung podpísal historický dekrét o likvidácii všetkých potkanov, múch, komárov a vrabcov. Iniciátorom tejto masovej kampane bol vtedajší minister školstva, biológ Zhou Jian, ktorý bol presvedčený o tom, že masová likvidácia vrabcov a potkanov bude viesť k veľkým výnosom a nebývalému rozkvetu poľnohospodárstva.
Presadzovala sa téza, že Číňania nemôžu plne potlačiť potravinovú krízu, pretože poľnohospodárske plodiny „priamo na poliach požierajú nenásytné vrabce“. Minister Zhou Jian presvedčil členov strany, že Fridrich Veľký vo svojej dobe uskutočnil podobnú kampaň a jej výsledky boli impozantné. Mao Ce-tunga nebolo treba dlho presviedčať. Svoje detstvo prežil na dedine a počul o tradičnom boji roľníkov so škodcami. Dekrét s radosťou podpísal a čoskoro sa po celej krajine Číňania rozbehli bojovať s predstaviteľmi malých živočíchov.
