Zdá sa, že o nej nevieme ani zďaleka všetko.
V biochemickej výmene pozemského života hrá neopodstatnene dôležitú úlohu chemický prvok, ktorého je na našej planéte príliš málo. A tým prvkom je molybdén. Najpravdepodobnejšie vysvetlenie tohto javu je, že život pôvodne vznikol v inom svete, na inej planéte, kde bolo oveľa viac molybdénu ako na Zemi a kde bola jeho úloha, v podmienkach našej planéty neprimerane dôležitá, opodstatnenejšia.
Okrem toho americký vedec Schroeder ako výsledok dlhoročného výskumu objavil množstvo chemických prvkov, ktorých je na Zemi tiež extrémne málo, no aj pomerne veľké zvýšenie dávky v pôde nielen neškodí rastlinám, ako to býva zvykom, ale dokonca predlžuje ich životnosť. Medzi tieto prvky patria: nikel, mangán, chróm, vanád, molybdén.
Tu je potrebné dodať, že ľudské telo obsahuje širokú škálu chemických látok, ktoré predstavujú takmer celú periodickú tabuľku, ale len štrnásť z nich bolo uznaných za životne dôležité, medzi ktoré patria už vyššie spomínaný nikel, mangán, chróm, vanád, molybdén, ako aj kobalt, selén a fluór.
Takýto nesúlad v chemickom zložení našej planéty s úplne iným percentuálnym rozložením a súborom prvkov nevyhnutných pre existenciu foriem života na nej prítomných sa zdá byť nevysvetliteľný. Ale ak prijmeme hypotézu o mimozemskom pôvode všetkého „pozemského“ života, potom všetko zapadne na svoje miesto.
Niektoré suchozemské rastliny spotrebujú maximum energie zo Slnka v inej časti spektra, než vyžaruje táto hviezda. Správajú sa, akoby prešli evolučnou cestou vývoja na planétach inej hviezdy, ktorej maximum žiarenia je posunuté smerom k vyšším frekvenciám, čomu zodpovedá napríklad Sírius.
Podľa týchto grafov by sa domov predkov suchozemských rastlín mal nachádzať v blízkosti hviezdy, ktorá podľa Herschsprung-Russellovej stupnice patrí do triedy hviezd „AO“ a svietivosti VI – bielych jasných podtrpaslíkov, zatiaľ čo Slnko patrí do tried hviezd „G2“ a svietivosť V – žlté hviezdy.
To môže naznačovať, že určité druhy rastlín a živočíchov boli prispôsobené podmienkam klimatických pásiem Zeme z iných planét.
Niektoré potravinárske plodiny nemajú divokých predkov, ako napríklad kukurica. Nemôže sa rozmnožovať samosejbou a voľne sa rozmnožovať, na rozmnožovanie potrebuje inteligentné stvorenie. Podľa mýtov túto obilninu už dávno dostali ľudia od stvorení, ktoré zostúpili z neba a ktorých pozemšťania považovali za bohov.
Tu je to, čo povedal George Wells Beadle, americký genetik, ktorý v roku 1958 získal Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu:
„V kukurici je namiešaný zvláštny genetický koktail. A je nemožné nájsť presného predchodcu tejto rastliny na planéte Zem.“
So pšenicou je tiež všetko veľmi, veľmi zvláštne. Ruský vedec Nikolaj Vavilov ako výsledok globálnej štúdie rôznych druhov pšenice stanovil až tri nezávislé miesta pôvodu tejto plodiny. Ukázalo sa, že Sýria a Palestína sú rodiskom „divej“ pšenice a pšenice jednozrnky; Habeš alebo Etiópia je rodiskom tvrdej pšenice; a úpätie Himalájí sú centrom pôvodu odrôd mäkkej pšenice.
Ako napísal Vavilov vo svojej práci „Niekoľko poznámok k problému pôvodu pšenice“:
„Je veľmi príznačné, že v Habeši, kde sa nachádza maximum primárnej odrodovej diverzity 28-chromozomálne pestovanej pšenice, úplne chýbajú všetci hlavní divokí príbuzní pšenice. Táto skutočnosť vedie k potrebe prehodnotiť naše predstavy o postupe pôvodu pestovaných rastlín…“
Zároveň je rozdiel medzi druhmi pšenice obrovský: pšenica jednozrnka má 14 chromozómov; „divoká“ a tvrdá pšenica – 28 chromozómov; mäkká pšenica má 42 chromozómov.
Na zdvojnásobenie a strojnásobenie sady chromozómov sú potrebné metódy a techniky, ktoré sú nezlučiteľné s primitívnou selekciou, až po intervenciu na génovej úrovni vrátane. Navyše, aj najskoršie archeologické nálezy už odhaľujú „hotovú“ paletu druhov pšenice…
https://www.youtube.com/watch?v=YF4dWKbLgJg&list=PLIRiI5_2N-IWldnoRT3Ka8k34dkQeo7lC&index=3&t=8s
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info