Jeden veľmi známy psychológ začal seminár o psychológii tým, že ukázal všetkým v sále 100 eurovú bankovku. V sále bolo okolo 200 ľudí. Psychológ sa spýtal, kto chce dostať túto bankovku. Všetci, ako na povel, zdvihli ruky.
„Predtým, ako niekto z vás dostane túto bankovku, niečo s ňou urobím,“ povedal psychológ. Pokrčil bankovku a spýtal sa, či chce ešte niekto dostať túto bankovku. Opäť všetci zdvihli ruky.
„Teraz urobím nasledujúce,“ hodil bankovku na zem a zľahka ju pošúchal topánkou po špinavej podlahe. Potom zdvihol bankovku, ktorá bola pokrčená a špinavá. „No, kto z vás ju potrebuje v takom stave?“ Opäť všetci zdvihli ruky.
„Vážení priatelia,“ povedal psychológ „Práve ste dostali cennú lekciu. Nehľadiac na to, čo som urobil s bankovkou, všetci ste ju chceli získať, pretože nestratila svoju hodnotu 100 eur.“
„V našom živote sa často stáva, že sa ocitáme vyhodení zo sedla, pošľiapaní, ležiaci na podlahe alebo v úplných sračkách. To je realita nášho života. V takých situáciách sa cítime bezcenní. Ale bez ohľadu na to, čo sa stalo alebo sa stane, nikdy nestratíme svoju hodnotu. Špinaví alebo čistí, pokrčení alebo vyžehlení, vždy budeme neoceniteľní pre tých, ktorí nás ľúbia. Naša hodnota sa neurčuje podľa toho, čo robíme alebo koho poznáme, ale podľa toho, akí sme.“