Rozhovor dieťaťa s neznámym človekom: 4 kroky na zrušenie rozhovoru

Malé deti sú veľmi spoločenské a ľahko idú na kontakt s ľuďmi. Preto rodičia musia prísne sledovať, s kým komunikujú ich deti. Ako vysvetliť dieťaťu, s ktorými ľuďmi môže komunikovať a s ktorými nie. Existuje súbor dôležitých bezpečnostných pravidiel, s ktorými by mali byť deti oboznámené.

Desiť dieťa cudzími ľuďmi je nepraktické a dokonca škodlivé pre psychiku dieťaťa. Dieťa vo všeobecnosti nepotrebuje vedieť scenáre udalostí, čo sa mu môže stať “ak ho odvezie zlý ujo.” Strachy, ktoré získavame v detstve, môžu zostať v nás na celý život.

Existujú ale pravidlá a kroky, ktoré by mali deti ovládať. Malé deti majú veľkú výhodu, pretože deti tohto veku milujú pravidlá, ktoré by dospelí mali vysvetľovať pokojným tónom.

Pravidlo číslo 1. Rozprávať na ulici s cudzím človekom je možné len vtedy, ak ťa sprevádzajú tvoji rodičia, starší brat alebo sestra, učiteľ alebo niekto iný z dospelých, ktorých dobre poznáš. Ak si sám alebo sama, nemôžeš sa začať rozprávať s cudzím človekom.

Pravidlo číslo 2. Nikdy nikam nechoď s cudzím človekom, nesadaj do jeho auta, aj keď hovorí, že ťa vezme k tvojej mame a otcovi. Nikdy takému človeku never! Mama a otec nikdy nepošlú pre teba cudzieho človeka bez toho, aby ťa o tom informovali.

Pravidlo číslo 3. Nikdy neber od cudzieho človeka cukríky, peniaze a iné darčeky. Môže sa stať, že ich ponúka zo srdca, ale možno nie. Pre každý prípad nič neber.

Pravidlo číslo 4. Nikdy never cudziemu človeku, ak ti sľubuje, že ti niečo kúpi. Z akého dôvodu? Koniec koncov, je to úplne cudzí človek, ani nevie, aké je tvoje meno. Odpovedz, že nič nepotrebuješ.

Pravidlo číslo 5. Ak ťa cudzí človek vezme za ruku a pokúša sa ťa odviesť nasilu, musíš sa vytrhnúť a utekať domov, alebo k okoloidúcim, ktorí ti môžu pomôcť. Ak je to potrebné, tak krič z plných síl.

Zadávaním otázok dieťaťu je možné zistiť, ktoré situácie komunikácie s cudzími ľuďmi sú pre neho nebezpečné, ktoré nie sú veľmi nebezpečné a ktoré sú úplne bezpečné. Napríklad konverzácia s neznámou ženou môže byť pre dieťa bezpečná, ak sa rozhovor vedie priamo v škole alebo v materskej škôlke. Dieťa bude predpokladať, že ide o učiteľku alebo vychovávateľku, pretože nemusí poznať všetkých zamestnancov školy alebo škôlky.

Aj keď dieťa vie, že sa nemôže rozprávať s cudzím človekom, je potrebné nacvičiť rôzne situácie. Aby neznámy človek nedokázal rečami odlákať alebo oklamať dieťa, musí byť postup a približná schéma rozhovoru s dieťaťom natrénovaná a vyskúšaná.

Schéma môže vyzerať takto:

Krok 1. Posúdenie situácie. Dieťa si musí povedať, že pred ním je cudzí človek. Nezáleží na tom, kto to je – dievča, chlapec, starý dedo, mladá žena – ak je to cudzí človek, potom sa správame ku všetkým takmer rovnako.

Krok 2. Udržujeme vzdialenosť od cudzieho človeka! Dieťaťu by sme mali doma na podlahe vytýčiť vzdialenosť dva metre, aby si ju mohlo zapamätať. Rodičia môžu prísť s hocičím, ale mali by zabezpečiť, aby dieťa viedlo rozhovor s cudzím človekom len v bezpečnej vzdialenosti. Ak sa osoba priblíži na nebezpečne malú vzdialenosť – musí dieťa odísť alebo utekať bezpečným smerom.

Krok 3. Prerušíme rozhovor do piatej sekundy. Medzi zločincami sa vyskytujú aj vynikajúci psychológovia, ktorí môžu “uhovoriť” aj dospelého, nehovoriac o dieťati. Rozhovor teda môže trvať najviac 5 – 10 sekúnd, potom je potrebné urobiť rozhodnutie a ukončiť rozhovor.

Krok 4. Odídeme na bezpečné miesto. To znamená, že dieťa musí ísť k známym na dvore mamám a otcom iných detí, alebo ísť domov.

Príklad:

– Ahoj, dievčatko!

– Dobrý deň (posúdenie situácie: je to cudzia osoba, udržiavame vzdialenosť – odchádzame od neho na vzdialenosť 2 metre).

– Pomôž mi, prosím, nájsť loptu môjho syna. Lopta sa zakotúľala do suterénu a ja mám slabý zrak …

– Prepáčte, ale práve ma zavolal môj otec (dieťa bez toho, aby nechalo človeka dohovoriť, rýchlo odchádza k známym dospelým v dosahu a pritom má cudzinca v svojom zornom poli. Keď sa ocitne v bezpečí, kontaktuje svojich rodičov a informuje ich o incidente, pritom doslova zopakuje rozhovor).

Tieto štyri body: posúdenie situácie, vzdialenosť, prerušenie rozhovoru, odchod na bezpečné miesto – by sa mali v praxi natrénovať v rôznych podobách. Nakoniec je potrebné s dieťaťom prebrať aj situáciu, čo robiť v prípade, keby sa nám stratilo niekde v dave, aby nemalo problém požiadať o pomoc.

V Európskej únii zaznamenajú hlásenie o nezvestnom dieťati každé dve minúty.

Páčilo sa? Zdieľajte: