Za predpokladu zdravej mikroflóry sa v ľudskom tele môžu vytvoriť všetky esenciálne aminokyseliny.
Na probléme nedostatku bielkovín vážne pracoval známy fyziológ Ivan Michajlovič Sečenov (1829 – 1905), zakladateľ experimentálneho fyziologického výskumu centrálnej nervovej sústavy, ktorý upozornil na obsah dusíka v arteriálnej a žilovej krvi. Podľa jeho údajov, v arteriálnej krvi obohatenej plynmi z atmosféry je dusíku podstatne viac ako v žilovej, ktorá prechádza cez tkanivá tela. Z toho je možné vyvodiť záver, že atmosférický dusík môže byť použitý na vytvorenie štruktúr organizmu nielen rastlín, ale aj človeka.
Vo výskume I.M. Sečenova úspešne pokračoval profesor, biológ, doktor technických a biologických vied, Michal Ivanovič Volskij (1900 – 1983), ktorý objavil dva spôsoby premeny plynného dusíka na proteíny ľudského tela:
- S pomocou baktérií nachádzajúcich sa v horných dýchacích cestách človeka a tiež v hrubom čreve.
- Asimiláciou dusíka vo vzduchu živou hmotou, ako aj bunkami živého organizmu, najmä enzymatickými krvnými elementmi.
Podľa výpočtov M.I. Volskija, pokiaľ arteriálna krv obsahuje na 100 jednotiek 1,6 % dusíka a žilová krv 1,34 %, možno predpokladať, že za 24 hodín ľudské telo pri dýchaní cez krv, môže odobrať zo vzduchu 14,5l alebo 18g dusíka. Toto množstvo je dostatočné na výrobu 112g proteínu v organizme. Mimochodom, na asimiláciu atmosférického dusíka organizmom zvierat, upozornil aj akademik Dr. Maxim Fedotovič Gulij (1905 – 2007).
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info