Svetelný smog, nadmerné používanie umelého svetla je fenomén doteraz málo preskúmaný, ale ukazuje sa, že jeho vplyv na prírodu je oveľa nebezpečnejší, ako sa predpokladalo. Správa z vedeckej štúdie v časopise Nature dokazuje, aký veľký dopad má nadmerné množstvo svetla na všetko okolo.
Umelé svetlo sa rozšírilo v priemyselnom meradle už v druhej polovici 19. storočia, ale svet sa každým rokom stáva jasnejším. Umelo osvetlené územia sa rozšírili o 2,2 % v období od roku 2012 do 2016 a úroveň jasu svetla sa zvyšuje o 1,8 % každý rok. Kľúčovým faktorom bol prechod z bežných žiaroviek na energeticky účinnejšie a jasnejšie diódy. Od nadmerného svetla začínajú trpieť živočíchy, počnúc od hmyzu, až po korytnačky a netopiere. Svetlo vplýva aj na spevavé vtáky, ktoré prestávajú v noci spať, čo výrazne skracuje ich život.
Vedecká štúdia uskutočnená v roku 2017 v štáte Illinois ukázala, že svetelný smog napríklad mení rýchlosť rastu sójových bôbov. Svetlo znižuje ich výšku a oneskoruje ich zrelosť od dvoch do siedmych týždňov, pritom nemusí ísť o priame svetlo, ale iba o efekt svetla z blízkej diaľnice.
Ale nejde iba o množstvo priameho svetla, ale aj o žiarení oblohy – svetla, ktoré sa odráža od oblakov a aerosólov v atmosfére. Ľudia si zásadný negatívny vplyv svetelného smogu neuvedomujú, ale podľa nedávnych výskumov vplýva svetelný smog na 30 % stavovcov a 60 % bezstavovcov, ktoré vedú nočný život. A dlhodobý dopad rastúceho svetelného smogu na biologické druhy bude ešte potrebné preskúmať.
Opatrenia na zníženie svetelného znečistenia sú zatiaľ iba sporadické a neorganizované. Napríklad v USA bola vytvorená prvá prírodná rezervácia tmavej oblohy, kde sa počet svetelných zdrojov reguluje. V Nórsku prebiehajú experimenty s dynamickým osvetlením, ktoré sa stmieva v čase, keď nie sú na ceste žiadne autá.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info