Horský masív Kondjor (v originále Кондёр) sa nachádza v Ajano-Majskom okrese Chabarovského kraja ako súčasť Východosibírskej vysočiny na Ďalekom východe Ruska.
Masív Kondjor je zaujímavý predovšetkým svojou formou. Ide takmer o ideálny kruh s priemerom osem kilometrov, ktorý sa otvára iba v severnej časti, kde si našla cestu rieka s rovnakým názvom. Výška hôr sa pohybuje od 1200 do 1387 metrov. Pohorie vyzerá dokonca aj zo satelitu pôsobivo.
Jedná sa o veľmi malebné a veľmi neprístupné miesto. Od najbližšieho väčšieho mesta Chabarovska je horský masív Kondjor vzdialený 1100 km. 75 km na západ od Kondjora sa nachádza dedina Džigda a 100 km na juhozápad dedina Nelkan. Kvôli hornatej krajine a veľkej odľahlosti, je možné sa dostať k horskému masívu iba helikoptérou.
Horský masív vznikol pred niekoľkými miliónmi rokov takzvanou magmatickou intrúziou – roztavená magma pod vplyvom vnútorných procesov bola vytlačená z vnútra Zeme do vrchnej zemskej kôry. Tlak nebol dostatočne silný na to, aby magma vytiekla na povrch, ale dostatočný na to, aby rozlámal a vytlačil do výšky bridlicové horniny, z ktorých sa skladá tento horský masív.
Miestny Evenkovia a Jakuti považujú túto horu za posvätnú. V 70-tych rokoch minulého storočia našli vedci v oblasti horského masívu Kondjor ložiská platiny, ktoré sú považované za najväčšie na svete a taktiež sa tu nachádzajú veľké ložiská zlata a striebra.
Pri ťažbe tu boli nájdené platinové nugety s hmotnosťou od 1,5 do 3,5 kg. Na tomto území bolo objavených taktiež viac ako 50 druhov iných kovov platinovej skupiny, čierny granát, modrý vápenec a nefelín, z ktorého sa vyrába hliník. Dokonca tu existuje aj minerál konderit, ktorý sa ťaží v rámci celej planéty iba na tomto mieste.
Takáto hojnosť minerálov robí z horského masívu Kondjor územie národného významu a aj preto je toto územie pod prísnou ochranou. Turisti majú na toto územie zakázaný vstup, preto je možné sa kochať výnimočným miestom iba z vtáčieho výhľadu.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info