V roku 1900 lesník z Feodosije na Kryme Fedor Zibold pri prácach na horských svahoch Tepe-Oba objavil fragmenty dávneho hydrotechnického systému. Objekt sa ukázal byť dosť veľký s objemom až „300 kubických siah“ a bol vo forme kužeľovitej hromady poukladaných kameňov, ktoré sa nachádzali v značnej výške nad úrovňou mora. Neskôr bola objavená celá sieť podobných stavebných konštrukcií.
Fragmenty záhadnej štruktúry, ako uviedol ich objaviteľ, slúžili ako prírodný kondenzátor, v ktorom sa kondenzovali vodné pary obsiahnuté v atmosférickom vzduchu. Mechanizmus jeho pôsobenia bol nasledovný: vzduch nasýtený vodnými parami prechádzal cez mnohopočetné štrbiny a otvory v kamennej kužeľovitej pyramíde, kde sa ochladzoval až po dosiahnutie rosného bodu a odovzdával vlahu vo forme miliárd kvapôčok čerstvej pitnej a fakticky destilovanej vody. Voda stekala smerom dolu a plnila vodotesnú nádrž vybudovanú z kamenných platní. Voda sa ďalej distribuovala potrubím až do mestských vodných zásobární.
Okrem 22 kondenzátorov Fedor Zibold objavil aj pozostatky keramického vodovodného potrubia, ktoré spájalo nájdené kondenzátory s fontánami mesta Feodosije. Iba v období rokov 1831 až 1833 bolo pri zemných prácach nájdených viac ako 8000 kusov takéhoto potrubia. Išlo skutočne o rozsiahly inžiniersky vodovodný systém na zabezpečenie mesta pitnou vodou.
Na otestovanie pôvodného spôsobu získavania pitnej vody sa Fedor Zibold rozhodol vybudovať kondenzátor vody. S podporou miestnych orgánov boli v rokoch 1905 až 1913 vybudované dve podobné stavebné konštrukcie. Malý kondenzátor vedľa meteorologickej stanice a veľký na vrchole hory Tepe-Oba. Kamenná nádrž veľkého kondenzátora, ktorý nazvali kondenzátor Zibolda, sa zachovala dodnes.
Je zložená z vápenca, má okrúhly tvar a priemer 12 metrov. Okraje nádrže sú vyvýšené, dno vo forme lievika a z nádrže ústi žľab. Nádrž bola pokrytá 15 cm vrstvou betónu a naplnená veľkými okrúhliakmi poukladanými do formy zrezanej kužeľovitej pyramídy vysokej 6 metrov s priemerom zrezaného vrcholu 8 metrov. Celkový objem pyramídy bol 307 metrov kubických. Kvapky vody stekali na dno nádrže a voda vytekala žľabom von.
Stavba veľkého kondenzátora bola dokončená v roku 1912 a počas niekoľkých mesiacov produkovala približne 443 litrov vody za 24 hodín. Bohužiaľ dno kondenzátora sa ukázalo nedostatočne pevným a cez vytvorené trhliny začala voda unikať.
Po smrti Fedora Zibolda v roku 1920 sa budovanie kondenzátorov na Kryme zastavilo. Podľa francúzskeho hydrológa doktora vied Alaina Zheoda, bol Zibold prvým súčasným vedcom, ktorému sa podarilo danú problematiku previesť do praxe. Vďaka ruským emigrantom sa informácie o jedinečnej technickej konštrukcii dostali za hranice do Francúzska a vyvolali veľký záujem európskych vedeckých kruhov. Vo Francúzsku bolo následne v rokoch 1929 až 1931 vybudovaných niekoľko podobných kondenzátorov.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info