Kategórie

Naši partneri

Flag Counter

Experiment s voľným časom u detí

zavisle detiDeťom od 12 do 18 rokov ponúkli dobrovoľne stráviť 8 hodín sami so sebou bez možnosti používania prostriedkov komunikácie (mobilné telefóny, internet). Ďalej mali zakázané zapínať počítač, televízor, rádio a akékoľvek elektronické prístroje. Povolených mali množstvo iných aktivít, napríklad písanie, čítanie, hru na hudobné nástroje, kreslenie, ručné práce, spievanie, prechádzky, atď.

Autorka experimentu, rodinná psychologička, chcela dokázať svoju pracovnú hypotézu, že súčasné deti sa príliš veľa rozptyľujú, nie sú schopné sami seba zaujať a vôbec nepoznajú svoj vnútorný svet. Podľa pravidiel experimentu, deti mali na druhý deň dopodrobna opísať, ako prežili vyhradený čas. Mohli zapisovať svoje rozpoloženie, stav, myšlienky a skutky počas experimentu. V prípade nadmernej úzkosti a stresu, psychologička doporučovala experiment okamžite ukončiť a zaznamenať čas a príčinu jeho ukončenia.

Na prvý pohľad sa myšlienka experimentu zdá celkom neškodná. Aj psychologička sa domnievala, že to bude úplne bezpečné. Tak šokujúce výsledky experimentu neočakával nikto. Zo 68 účastníkov dokončili experiment iba 3 dievčatá a 2 chlapci. Traja účastníci mali samovražedné myšlienky. 5 účastníkov zažilo ostré záchvaty paniky. U 27 účastníkov sa objavili príznaky nevoľnosti, návalov horúčavy, bolesti brucha, pocitov „krútenia“ vlasov na hlave, atď. Takmer každý zažil pocit strachu a úzkosti.

Novosť situácie, záujem a radosť zo stretnutia so sebou zmizla takmer u všetkých na začiatku druhej, tretej hodiny. Iba desať ľudí z tých, ktorí prerušili experiment pocítili úzkosť po troch a viac hodinách samoty.

Hrdinské dievča, ktoré dokončilo experiment do konca, prinieslo denník, v ktorom podrobne opisovalo svoj stav. Z toho sa začali „krútiť“ vlasy na hlave psychologičke. Z etických dôvodov nezverejnila tieto záznamy.

Čo robili deti počas experimentu:

  • Pripravovali jedlo, jedli.
  • Čítali alebo sa pokúšali čítať.
  • Robili nejaké domáce úlohy (experiment prebiehal cez prázdniny, ale od nudy začali mnohí otvárať učebnice).
  • Pozerali z okna alebo chodili po byte.
  • Išli na ulicu a vybrali sa do obchodu a kaviarní (rozprávať sa bolo v experimente zakázané, ale mysleli si, že na predavačky a čašníkov sa to nevzťahuje).
  • 305Skladali hlavolamy alebo lego.
  • Kreslili alebo sa pokúšali kresliť.
  • Rozmýšľali.
  • Upratovali v byte alebo v izbe.
  • Hrali sa so psom alebo mačkou.
  • Trénovali na trenažéroch alebo robili gymnastiku.
  • Zapisovali svoje pocity a myšlienky, niečo písali.
  • Hrali na gitare, klavíri, jeden na flaute.
  • Traja písali básne alebo prózu.
  • Jeden chlapec skoro 5 hodín jazdil po meste na autobusoch a trolejbusoch.
  • Jedno dievča vyšívalo.
  • Jeden chlapec sa vybral do parku zábavy a tri hodiny sa vozil na kolotočoch až mu bolo zle.
  • Jeden chlapec prešiel Petrohrad z jedného konca na druhý, asi 25 km.
  • Jedno dievča išlo do múzea politickej histórie a jeden chlapec do ZOO.
  • Jedno dievča sa modlilo.

Takmer každý sa v určitom okamihu pokúšal zaspať, ale nikomu sa to nepodarilo, v hlave sa objavovali „šialené“ myšlienky.

Po prerušení experimentu 14 teenagerov išlo hneď na sociálne siete, 20 zavolali priateľom cez mobilné telefóny, traja zavolali svojim rodičom, piati išli k priateľom alebo vonku. Ostatní zapli televízor alebo začali hrať počítačové hry. Okrem toho, takmer všetci zapli hudbu a nasadili si slúchadlá.

Všetky strachy a symptómy zmizli takmer ihneď po prerušení experimentu.

63 dospievajúcich detí spätne priznalo experiment užitočným a zaujímavým pre sebapoznanie. 6 z nich experiment opakovali samostatne a tvrdia, že na druhý alebo tretí či piatykrát sa im podaril.

Pri analýze toho, čo sa s nimi dialo počas experimentu, 51 detí použilo výraz „závislosť“, „zdá sa, že nemôžem žiť bez …“, „dávka“, „absťák“, „musím stále…“, atď. Všetci bez rozdielu hovorili o tom, že boli veľmi prekvapení, aké myšlienky im prichádzali do hlavy počas experimentu, ale nedokázali ich dostatočne zvážiť kvôli zhoršujúcemu sa celkovému stavu.

Jeden z dvoch chlapcov, ktorý úspešne zakončili experiment, 8 hodín lepil model plachetnice s prestávkou na jedlo a prechádzku so psom. Druhý zo začiatku triedil a ukladal svoje zbierky a potom presádzal kvety. Ani jeden z nich nepociťoval počas experimentu negatívne emócie a nezaznamenali žiadne zvláštne myšlienky.

Je nad čím sa zamyslieť.

Z knihy Jekateriny Murašovej: „Ľúbiť alebo vychovávať.“

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info

Páčilo sa? Zdieľajte:

Ďalšie články z tejto kategórie