Kategórie

Naši partneri

Flag Counter
TOPlist

Už šesť rokov nepijem žiaden alkohol

Už šesť rokov nepijem alkohol. Žiadny. Ani šampanské, ani víno, ani pivo a už vôbec nie tvrdý alkohol. A už tri roky sa v našom dome vôbec nenalieva alkohol, ani cez sviatky. Ale začnem od začiatku.

Moje detstvo bolo normálne ako u všetkých. Spomínam si na kupóny na vodku, ktorými naša matka zásobovala náš „sklad“. V skrini bolo veľa rôznych fliaš ako „Pšeničná“, „Stoličná“, atď. Ale mama nepila. Vodka bola mena, za ktorú bolo možné vymeniť batériu, opraviť kohútik, urobiť opravu a iné veci. Vtedy sa považovala vodka za niečo cenné, niečo, čo má hodnotu. Pomáhala pri vyjednávaní a riešila problémy.

Potom sa objavili vína, šampanské, pivo. Veľa a voľne dostupné. A ja som videla, že pijú nielen inštalatéri, ale aj obyčajní ľudia. Všetci dospelí pijú, to znamená, že je to normálne.

Môj otec zomrel pri nehode, mal vypité. Moja mama nikdy veľa nepila, alkohol nemala rada, alkoholikov nepodporovala, ale žila ako všetci ostatní ako sa patrilo. Sviatky, narodeniny, dobré víno a tak. Naservírovala na stôl a vždy išla do obchodu pre fľašu a pravdepodobne stále chodí, pretože hostia stále pijú.

Spomínam si, ako sa zabávali, rozprávali sa z duše, vytvárali vzťahy a trhali ich za tým istým stolom. Ako sa seriózni dospelí ľudia po niekoľkých pohároch menia na zvieratá alebo handry. Ich pohľad zatemnila hmla, telo sa uvoľnilo a začínali z nich tiecť telesné tekutiny. Hovorila som si, že ja taká nebudem, nikdy.

Pri každom jedle som ako dieťa pozerala na to ako dospelí pijú. Ako sa pri tom mračia, zajedajú, zapíjajú a bežia do obchodu pre ďalšiu zásobu. Hovorili mi, že keď vyrastiem, tiež to budem piť, ale zatiaľ nemôžem, že som ešte nedorástla. Niekedy mi ale dali ochutnať, „aké nechutné“, som si pomyslela a rozhodla sa, že toto ja piť nebudem. Ale programovanie je drsná vec, budeš veľká, budeš piť.

Človek si ani nevšimne, ako už čaká, kedy sa stane dospelý. Aby si vyrástol musíš absolvovať nejakú iniciáciu a v našom svete to nie je nejaký občiansky, ale prvý legálny pohárik alkoholu. Bohužiaľ, pokiaľ piješ za jedným stolom s dospelými, tak si dospelý. A pokiaľ chceš byť dospelý, tak chceš aj piť spolu s ostatnými i keď to chutí otrasne. Nepijeme pre chuť, ale pre postavenie.

Na strednej škole sme začali piť pivo. Zdalo sa to bezpečným a správnym. Paradoxne, keď som skúšala cigaretu tak som sa hanbila, u nás doma nikto nefajčil. Ale pokiaľ sme pili pivo, žiadna hanba nebola. Iba som trošku urýchlila beh času, dospela som o niečo skôr ako bolo nutné. Slovom nič strašné sa nestalo a aj pre rodičov to bolo normálne, že skôr alebo neskôr budem piť alkohol, veď deti raz musia začať piť, nie?

Keď mám pravdu povedať, chuť alkoholu som nikdy nemala rada. Nikdy. Víno, akékoľvek, bolo pre mňa vždy kyslé, pivo nechutné a všetko silnejšie proste hrozné, ale nehľadiac na to všetko aj tak som pila. Všetci pijú, aj ja pijem, tak je to správne.

Na stužkovej učitelia pili spolu s nami, veď ste už vyrástli. Ako krst ohňom. S hrôzou si spomínam ako naša triedna, ktorá bola vždy proti alkoholu sa po absolvovaní strednej školy s nami za jedným stolom nalievala vínom. Všetky stretnutia triedy sa doteraz konajú s fľaškami, učitelia pijú zarovno s bývalými študentmi. Pokiaľ človek, ktorého si si vážil toľko rokov považuje toto za normálne, prečo by si ty nemohol tak uvažovať?

Keď som sa zaoberala turizmom, naši predstavitelia brali vždy so sebou vodku. Pre prípad choroby, zamrznutia alebo takého niečoho. Zdalo sa, že je to veľmi dobrá vec, veď lieči od všetkého a hneď. Áno, tiež s nami pili. Po skončení školy, kedy sme mali ledva 16 rokov, sme sa hneď stali rovnoprávnymi účastníkmi alkoholových hodov. Piesne s gitarou, stany a fľaše s niečím na vypitie. Romantika, že?

Z mojich školských rovesníkov je už niekoľko mŕtvych, jeden zahynul v opileckej bitke. Druhý opitý vliezol pod autobus. Niekto sa upil k smrti. A ja mám tridsaťdva rokov a všetko sa iba začína.

Aká je to hostina bez chlastu, že? Prestieraš stôl na Nový rok, narodeniny, svadby, na hocijaký iný dôvod a v strede musí byť vždy fľaša a nie jedna. Spočítaš počet ľudí, doložíš adekvátne množstvo vína, šampanského, vodky. Veď je to normálne ako u všetkých. Nenormálne je, keď u teba nič nie je.

Keď nám bývalo prvé vysokoškolské roky smutno a smutno nám bývalo stále, málokto z nás sníval byť matematikom, pili sme pivo pred univerzitou. Keď sme si chceli oddýchnuť, znovu sme pili pivo. To isté nechutné, čo som nechcela nikdy piť. Pivo sa stalo najlepším priateľom študenta. Aby sme urobili zápočet, nosili sme učiteľovi v krabici drahú whisky a koňak. Niekedy nás učiteľ aj ponúkol si s ním vypiť.

Pili sme doma, na dovolenke, cez sviatky alebo len tak. Vtedy sa to zdalo normálne a teraz sa to z nejakého dôvodu také normálne nezdá. Alkohol sa stal nepostrádateľný v každodennom živote. Je ho tak veľa v živote aj u tých, ktorí nie sú alkoholikmi, že mám z toho strach. Je hrozné vidieť malých chlapcov hrať sa na nový rok a pritom si štrngajú pohárikmi. Hrozné je vidieť mladých študentov s pivom. Hrozné je vidieť mladé mamičky s kočíkmi a plechovkami piva v ruke. Desivé.

Vtedy to desivé nebolo, vtedy sa to zdalo byť normálne. Napriek tomu, že sa mi nepáčila chuť, túžba byť dospelou prevážila všetko. Alkohol dával akýsi relax, s ním sa ľahšie tancovalo na diskotékach, hovorilo zo srdca, bavilo sa. Alebo sa to iba zdalo, že ľahšie? Okrem toho nikým sa nezakazoval a nebol považovaný za hanbu. Chápete? Piť je normálne, stačí iba dospieť a hotovo.

Ja som nebola od neho závislá alebo sa mi to zdalo, že nie som? Časom som sa naučila tancovať iba tak, bez alkoholu. Aj relaxovať, baviť sa. Ale každý sviatok na mňa čakala na stole fľaša drahého talianskeho vína, o ktorom hovorili, že je dokonca užitočné. Iba ráno ma akosi bolela hlava od neho, pocit slabosti mi nedovolil robiť bežné veci. Zvláštne, veď víno je také prospešné. Zvláštnym bolo nepostaviť na nový rok fľašu na stôl. A ako osláviť narodeniny?

Ženy to majú v tomto o niečo jednoduchšie. Akonáhle otehotnieš musíš sa zaobísť bez toho, dokonca aj na sviatky. Táto príčina je pre všetkých pochopiteľná, nikto nenalieha, všetci chápu. Ešte jedna príčina existuje, antibiotiká. Viac tolerovaných príčin nie je. Pokiaľ nie si tehotná a neberieš antibiotiká, v hlavách obyčajných ľudí musíš piť. Iba trošku, na zdravie.

Tehotenstvá a pôrody mi dali možnosť vyskúšať iný život, bez alkoholu. A zatiaľ čo je môjmu synovi 8 rokov, bez alkoholu žijem 6 rokov. Potom ako sa narodil, som sa vrátila k vínu na sviatky. Druhé tehotenstvo ma naučilo počúvať samu seba. Naučila som sa odmietať. Ako aj od mäsa, nerobila som z toho udalosť. Potichučky. Jednoducho piť džús alebo vodu.

Pred tromi rokmi sa stal zázrak. Ja spolu s mužom sme sa ocitli na prednáške Ždanova a to, čo rozprával ma natoľko zaujalo, že som sa nemohla odtrhnúť. Prednáška prešla jedným dychom a ja som pochopila. Nie nadarmo sa môj organizmus vzpiera proti tomuto jedu. Nebola to náhoda, že sa mi nepáčila jeho chuť a nie je to iba tak, že sa cítim teraz úplne inak, keď vo mne tento jed nie je.

Môj muž v ten večer prestal piť, aj keď mal rád víno, pivo, šampanské. Od tej doby v našom dome alkohol nie je vôbec. Áno, boli zložité periódy, keď manžel priniesol zo zvyku pivo. Ale vďaka bohu boli to iba dočasné ťažkosti. Okrem toho v súčasnosti v našom kruhu priateľov je štandardom nepiť.

Predstavte si, že viac už nie je potrebné odpovedať na otázku: „prečo nepiješ?“. Už nie je potrebné sa ospravedlňovať, hľadať výhovorky, klamať. Nikto nepije, alkohol nie je a všetkým je dobre, všetkým je veselo. Hostiny prebiehajú úprimne, srdečne. Ukázalo sa, že tak to ide tiež.

A v túto chvíľu chápeš, že ťa kruto oklamali. Od samého detstva klamali. Nie rodičia, nie priatelia, ale sám systém. Systém, ktorý hovorí deťom, že alkohol to je v poriadku ale iba pre dospelých. Ale nie hocijaký, ale hlavne drahý, kvalitný. On je snáď aj prospešný. Systém, ktorý vykonáva výskumy, ktoré dokazujú, že pivo a víno sú veľmi užitočné produkty. Systém, ktorý ťa spracováva, keď ešte nič nechápeš, berie a programuje.

Nemáš na výber, všetci pijú. Pokiaľ chceš byť dospelý a chceš byť ako všetci, tiež piješ. Ty nie si alkoholik, veď to je iba pivo alebo víno. Ty si zvykáš, zvykáš si relaxovať s pohárikom v ruke. Zvykáš si prežívať akúkoľvek bolesť s pohárom v ruke. Zvykáš si na tento spôsob osláv sviatkov. Zvykáš si baviť sa iba pod parou.

Väčšina trestných činov je spôsobených pod vplyvom alkoholu. Väčšina príležitostných vzťahov tiež. Ako aj väčšina chýb, napríklad cudzoložstvo, hádky.

Je desivé, že práve tak je počatá väčšina detí a potom ich trávia ďalej. Desivé, že týmto začína život mladých rodín. Desivé, že fľaša sa stáva idolom stola namiesto trebárs kytice kvetov. Desivé, že práve tak vítame nový rok a plánujeme svoju budúcnosť. Desivé, že takto oslavujeme svoj deň narodenia.

Nerozmýšľaš o tom aký jed sa dostáva do tvojho tela a aké následky to bude mať. Hlavne pre ženy, veď všetky vajíčka ženy sa nachádzajú v našom tele od narodenia. To znamená, že každý pohár zabíja naše deti, robí ich slabšími, berie im zdravie a inteligenciu. Nevieš, že alkohol sa vylučuje z tela niekoľko rokov, že za toto obdobie sa výrazne zaťažujú a ničia orgány tela. A hlavne alkohol obmedzuje rozum. V tomto veku málo o čom rozmýšľaš. Akonáhle si sa stal dospelým, žiješ na naplánovanom programe ako všetci.

Šesť rokov nepijem. A viete, je to zvláštny stupeň slobody, kedy môžete prežívať všetky pocity bez dopingu, aj radosť, aj bolesť. Pokiaľ chceš niekomu otvoriť svoju dušu nie je potrebné najprv do seba niečo naliať. Ak sa vieš kontrolovať v každej situácii, pri akomkoľvek sviatku a hostine, nemusíš sa potom hanbiť pri prezeraní fotografií z oslavy. A nemusíš sa hanbiť pozerať svojim deťom do očí, keď si uvedomíš, že doma nikdy alkohol neuvidia. A daj Boh, aby sa nikdy pre nich nestal normou.

Škoda, že naši rodičia toto nevedeli. Dobre, že my teraz môžeme svoj život zmeniť. Ja nie som hrdá na to, čo bolo v mojom živote predtým, „ako u všetkých“. Veľmi rada by som napravila mozog tomu dievčatku, ktoré nechcelo robiť nič zlé, ale stroj času nie je. Dúfam, že sa mi podarí odovzdať deťom dobrý príklad, veľmi dúfam.

Oľga Valjaeva

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info

triezvost+Projekt: Triezvosť ako norma života

Páčilo sa? Zdieľajte:

Ďalšie články z tejto kategórie