Na samom začiatku 15. stor. Rui Gonzalez de Clavijo odišiel ako vyslanec španielskeho kráľa ku kráľovi Tartárie Tamerlánovi (Timurovi). Počas svojej misie si diplomat viedol denník, v ktorom podrobne opísal život Tamerlánových poddaných. Tieto poznámky boli niekoľkokrát vydané; v anotácii k modernému vydaniu sa nazývajú „druh historickej encyklopédie“. Fakty uvádzané diplomatom však protirečia prijatej histórii (ako známy portrét Tamerlána – bieleho kráľa v európskom brnení). Okrem zmienky o Tartárii, ktorú historici neuznávajú, de Clavijo tvrdil, že Tatári jedia kukuricu (oficiálne ju do Európy priniesol Kolumbus o 90 rokov neskôr), používajú hodváb a pestujú ryžu. Anektovali kráľovstvo Cathay; a Tartárky sú kresťanky gréckeho náboženstva, ktoré pochádzajú od Amazoniek z Tróje. Stojí za zmienku, že Kitaj-Cataio bol názov pre krajiny severne od súčasnej Číny, označené na mapách ako Kitaj – Čína.
A kedy dobyli Čínu?
Španielsky kráľ Henrich III. vyslal k vládcovi Tartárie Tamerlánovi svojho vyslanca Ruya Gonzaleza de Clavija, váženého predstaviteľa šľachtického rodu. Existenciu Henricha III., de Clavija a Tamerlána historici nespochybňujú. V anotácii k súčasnému vydaniu de Clavijovej knihy sa uvádza: „Toto dielo je zaujímavé nielen ako dokument, v ktorom sú fakty a udalosti zo začiatku 15. storočia zaznamenané očami Európana na východe, ale aj ako druh historickej encyklopédie.“
De Clavijo počas svojej cesty, ktorá trvala od roku 1403 do roku 1406, podrobne opísal, čo videl: ako žili poddaní tartárskeho kráľa Tamerlána, čo jedia, ako komunikujú v rámci rodín. Tu je pre historikov okrem zmienky o Tartárii aj dodatočná „pasca“. Pretože de Clavijo napísal čierne na bielom, že Tartári jedia kukuricu. Ukazuje sa, že kukurica bola známa v Eurázii – najmä v Samarkande – 90 rokov pred Kolumbom, o ktorom sa oficiálne predpokladá, že priniesol kukuricu z Ameriky v roku 1494.
Okrem toho de Clavijo napísal, že obyvatelia Tartárie používajú hodváb a pestujú ryžu. Že anektovali kráľovstvo Cathay. Že Tartárky sú kresťanky gréckeho náboženstva, ktoré pochádzajú od Amazoniek z Tróje.
Tieto poznámky váženého a uznávaného diplomata predstavovali správu pre kráľa. Kto teda koho klame: historici nás – alebo de Clavijo Henricha III.? Ale pokiaľ de Clavijo klame, odkiaľ vôbec vedel popísať nejakú kukuricu, ak ju v Európe podľa oficiálnej histórie vtedy vôbec nepoznali?
Na známom obraze je Tamerlán, biely kráľ v európskom brnení.
Cisár Tartárie Tamerlán, portrét vyrobený v roku 1402. Nie Mongol, nie Aziat, ako ho prezentujú v učebniciach.
Protret R. G. de Clavijo
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info