Záhada obrov Patagónie už dlho priťahuje pozornosť výskumníkov a cestovateľov. Verilo sa, že portugalský moreplavec Magellan bol prvý, kto opísal tieto záhadné bytosti v 20. rokoch 16. storočia. Nový výskum však ukazuje, že správy o obroch Patagónie boli známe už v 10. storočí vďaka arabskému cestovateľovi Ibn Fadlanovi.
Opis „veľkonohých“ obyvateľov neznámeho kontinentu na druhom konci sveta, ktorý zanechal Ibn Fadlan, sa zhoduje s opisom obrov Patagónie. Hovoril o ich dobrote a majestátnom vzhľade. To potvrdzuje teóriu, že skutočne hovoríme o Patagóncoch.
Aj mnohí námorníci, ktorí navštívili tieto časti, zanechali svoje správy o stretnutiach s obrami. Ich výška sa podľa rôznych odhadov pohybovala od 2,5 do 3,5 metra. Anthony Knyvet dokonca hovoril o mŕtvolách obrov, ktorých dĺžka presahovala 3,5 metra.
William Adams opísal vo svojich denníkoch ozbrojený konflikt s Patagóncami. Sila ich úderov bola taká veľká, že dokázali hádzať obrovské balvany, ktoré dokázali preraziť drevené konštrukcie lodí.
V 19. storočí francúzsky prírodovedec Alcide d’Orbigny opísal Patagóncov ako krásnych a vysokých ľudí. Vylúčil možnosť existencie obrov v Amerike, čo znamená, že všetky príbehy o tom boli prehnané.
Mali by sme sa však spoliehať len na jednu publikáciu, keď bolo v priebehu storočia zaznamenaných veľa pozorovaní patagónskych obrov? Mnoho cestovateľov potvrdilo svoje stretnutia s nimi.
V roku 1902 vyšiel v Belgicku článok, v ktorom boli Indiáni z Ameriky privezení na európsku pevninu ako otroci. Boli medzi nimi aj vzdelaní ľudia, čo verejnosť prekvapilo. Jeden zo zástupcov „červenokožích“ poskytol rozhovor a hovoril o rôznych národoch, ktoré žili v jeho rodných krajinách.
Medzi týmito národmi boli Patagónci – vysoko kultivovaní a silní bojovníci. Ich výška bola viac ako dvakrát väčšia ako u človeka a dokázali poraziť akúkoľvek šelmu.
S príchodom Európanov sa začal hon na obrov. Strieľali ich ako zvieratá a do polovice 18. storočia už nezostali takmer žiadni Patagónci. Územia obývali susedné kmene.
Magellan, Fadlan, Byron a Cavendish tak mohli stále vidieť skutočných patagónskych obrov, zatiaľ čo Monsieur d’Orbigny už nemohol. To dokazuje, že majú pravdu.
Čo sa však stalo s obrami Patagónie? Vyhubili ich pokrokoví Európania na objednávku, aby si nepriznali svoju vinu, vymazali kultúru velikánov Patagónie z kategórie vedy a preniesli ju iba do mytológie a folklóru?
V roku 2013 boli objavené pozostatky kostí 13 jedincov, ktorých výška bola asi 3 metre. Španielski odborníci verili, že ide o kosti Gigantopithecus. Ruský paleontológ Alexander Belov sa však domnieva, že tieto lebky nespĺňajú štandardy Gigantopithecus a môžu patriť k obrom Patagónie.
Záhada obrov Patagónie teda zostáva otvorená. Naozaj existovali alebo sú výmyslom histórie? Problémom skeptikov sú stále nové nálezy kostier a pozostatkov obrov a taktiež nové zápisy v historických archívoch. Snáď ďalší výskum a objavy nám pomôžu vyriešiť túto záhadu.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info