Náš oficiálny obraz vesmíru praskol. A táto trhlina sa rýchlo rozširuje a hrozí, že rozbije samotné základy modernej kozmológie. Je to záhadný jav, ktorý astronómovia nazývajú „kozmická smerová anomália“. Jednoducho povedané, vesmír sa v najväčších mierkach nepohybuje tak, ako to diktujú základné „zákony“. „Pláva nesprávnym smerom“.
Toto nie je metafora. Obrovské galaxie zložené z biliónov hviezd vykazujú kolosálne, koordinované toky. Ženú sa nevysvetliteľne vysokými rýchlosťami v určitom smere, ako rieka vo vákuu vesmíru. Tento pohyb, nazývaný „Temný tok“, je priamym porušením jedného zo základných princípov kozmológie: tvrdenia, že vesmír je vo veľkých mierkach homogénny a izotropný, čo znamená, že sa javí rovnako vo všetkých smeroch.
Tento objav nie je nový, ale v priebehu rokov nielenže zostal nevysvetlený, ale dokonca sa zhoršil. Nedávne pozorovania, vrátane tých, ktoré využívajú najmodernejšie vesmírne observatóriá, iba potvrdzujú, že tok existuje, je štatisticky významný a jeho magnitúda je taká veľká, že ho nemožno pripísať chybám merania alebo lokálnym fluktuáciám.
Aká sila by mohla uviesť do pohybu celé zhluky galaxií? Štandardný model kozmológie, založený na teórii Veľkého tresku, tmavej hmote a tmavej energii, neponúka žiadnu odpoveď. V jeho rámci by takýto jav jednoducho nemal existovať.
To núti vedcov navrhovať hypotézy, ktoré by ešte nedávno boli považované za kacírstvo.
Jedna z najodvážnejších naznačuje, že náš vesmír nie je jediný. „Tmavý tok“ by mohla byť gravitačná sila kolosálnej hmoty nachádzajúcej sa za hranicami nášho pozorovateľného vesmíru. Mohol by to byť iný vesmír z multiverza, gigantická kozmická štruktúra taká rozsiahla, že vidíme iba jej gravitačný „chvost“. Samotná myšlienka, že dokážeme empiricky detekovať vplyv iného sveta, znie ako sci-fi, ale dnes je to jeden z pracovných modelov, ktoré sa snažia vysvetliť túto anomáliu.
Iní výskumníci naznačujú, že máme dočinenia s dôsledkami starodávnej, predinflačnej éry, priestorovej nehomogenity. Možno, že vesmír bol pri svojom zrode zásadne asymetrický a tento „kozmický sklon“ pretrváva dodnes, prejavujúc sa v gigantických tokoch hmoty
Skeptici samozrejme hľadajú všednejšie vysvetlenia. Poukazujú na možné systematické chyby v spracovaní údajov, nezohľadnené efekty spojené s našou vlastnou galaxiou. Mliečna dráha alebo lokálne superklastre, ktoré by mohli skresliť obraz. Avšak s hromadením údajov a prehodnocovaním metód tieto argumenty strácajú svoju platnosť. Anomália pretrváva.
Dôsledky tohto objavu je ťažké preceňovať. Ak je „temný tok“ skutočný a jeho povaha sa potvrdí, bude si to vyžadovať kompletnú revíziu Štandardného kozmologického modelu. Možno budeme musieť prepísať učebnice fyziky, ktoré zohľadnia základnú anizotropiu vesmíru alebo jeho prepojenia s inými svetmi.
Vedecká komunita je zatiaľ v stave napätého očakávania. Nové teleskopy a misie sú zamerané na meranie anomálie s ešte väčšou presnosťou. Sme na pokraji buď veľkej krízy v kozmológii, ktorá nás prinúti prehodnotiť všetko, čo sme vedeli o realite, alebo monumentálneho objavu, ktorý otvorí dvere úplne novej fyzike.
Jedna vec je istá: vesmír sa opäť raz ukázal byť oveľa zvláštnejší a tajomnejší, než si kedy dokážeme predstaviť. A jeho „nepravidelný“ pohyb je možno najhlasnejším výkrikom z priepasti, na ktorý musí veda odpovedať.
Preloži: OZ Biosféra www.biosferaklub.info