„Niekoľko ľudí z Jurijovej skupiny, ktorým som reštrukturalizoval mozog, s ním odišlo v lete 1987 do delfinária v Batumi, kde sa po verejnom vystúpení dostali k delfínom. Súčasná veda verí, že delfíny spolu komunikujú pomocou ultrazvuku. To je však v zásade mylná predstava. Pomocou ultrazvuku sa delfíny orientujú vo vode, pretože majú veľmi zlý a obmedzený zrak. A navzájom komunikujú telepaticky. Telepaticky a nie pomocou ultrazvuku, ako si to myslia vedci. Preto je jasné, aké výsledky možno dosiahnuť pri štúdiu inteligencie delfínov skúmaním ultrazvuku, ktorý vysielajú!
Natália A. ktorá bola s Jurijom v delfináriu, keď bola vo vode s delfínmi, sa k nim mentálne obrátila so žiadosťou o pomoc. Okamžite k nej priplával delfín, alebo skôr samica delfína menom Lada, ako sa ukázalo neskôr. Bola vodcom tohto malého stáda delfínov v tomto delfináriu. Keď Natália naďalej zasielala telepatické správy, Lada šťastne vstúpila do telepatického kontaktu a vysvetlila, aké ťažké to majú so „školiteľmi“, ktorí nerozumejú tomu, že komunikujú telepaticky a že od nich požadujú, aby vykonávali hlúpe triky, a sú nútení ich vykonávať, inak ich čaká smrť hladom.
Človeku je bolestne trápne za stvorenia, ktoré sa nazývajú Homo sapiens, ale konajú ako nerozumné deti. Na základe čoho sa „vedci“ domnievajú, že správanie a život všetkých živých bytostí na planéte by sa mali riadiť vymyslenými zaujatými predstavami, ktoré nikdy nemali seriózny základ? To je ale iná téma rozhovoru, teraz sa vráťme k telepatickým kontaktom s delfínmi.
Lada telepaticky odovzdávala informácie o živote delfínov v zajatí, o tom, prečo žijú v zajatí oveľa menej ako vo voľnej prírode. A skrátenie dĺžky života nie je ani tak spojené s túžbou po vôli, ako so stratou jednoty so svetovými oceánmi. Oceány sveta akumulovali samy osebe za miliardy rokov obrovský potenciál životnej sily a delfíny sú na slobode v neustálom kontakte s týmto biopoľom oceánu, čo im pomáha optimálne normalizovať ich životne dôležité funkcie. Vo voľnej prírode stádo delfínov vytvára spoločné psi pole, čo im tiež pomáha pri optimalizácii ich životných procesov.
Je tiež zvláštne, že delfíny odháňajú a niekedy zabíjajú útočiace žraloky pomocou silného psi úderu. Využívajú tiež svoj psi potenciál ako obrannú zbraň. Lada odovzdala veľa takých detailov z ich každodenného života, že keď sa Natália začala pýtať na tieto informácie „trénera“, bol prekvapený, keď sa jej spýtal, ako vie, že udrel Ladu do tváre (chce sa mi napísať „do tváre“) pred dvomi dňami. Alebo pred štyrmi dňami ich nakŕmil zhnitou rybou a vzal si so sebou tú čerstvú. Chudák „tréner“ si nedokázal ani predstaviť, že „nemé“ zvieratá môžu telepaticky komunikovať s človekom a sprostredkovať všetky tieto podrobnosti. Ale nechajme chudáka „trénera“ samého so svojimi pochybnosťami a vráťme sa k delfínom …
Veľmi ma mrzelo, že som nemal príležitosť ísť do delfinária, a nikto ma nepozval, ale po delfináriu prišli Jurij a Natália do Kyjeva, kde ma on požiadal, aby som ho predstavil vysokopostavenému človeku, ktorého som nedávno stretol. Bola to moja prvá návšteva Kyjeva v súvislosti s liečením dcéry tohto muža, ktorá mala sklerózu. Predstavil som si ich navzájom a zároveň mi Natália povedala o svojom kontakte s Ladou. Okamžite som ponúkol nadviazanie telepatického kontaktu s ňou na diaľku a tiež som sa „zoznámil“ s Ladou. Toto všetko sa môže zdať zvláštne a pre mnohých dokonca neuveriteľné. Ale veľmi skoro, o niekoľko mesiacov neskôr, vznikla situácia, ktorá potvrdila realitu telepatického kontaktu s delfínom.
Už na jeseň roku 1987 sa Lada nečakane spojila telepatickým kontaktom a oznámila, že sa ozvala, aby sa rozlúčila. Do vody sa dostalo malé množstvo ortuti a náhodou prehltla jednu kvapku. Tento kov je smrtiaci nielen pre ľudí, ale aj pre všetko živé. Aj malá koncentrácia ortuti v organizme ľudí i delfínov nevyhnutne vedie k smrti. A to bol presne ten dôvod, prečo sa s nami spojila Lada. Nemal som súradnice delfinária v Batumi, ale Natália ich mala, a skontaktovala sa s „trénerom“ a plne potvrdil informácie prijaté telepaticky od Lady. Rozhodol som sa, že sa jej pokúsim pomôcť, a jedinou možnosťou pomoci bolo úplné rozloženie ortuti, ktorá sa dostala do jej organizmu. Skúsil som to a podarilo sa mi to. A túto skutočnosť neskôr potvrdili aj pracovníci delfinária …
Počas telepatických kontaktov sa ukázalo, že delfíny udržiavajú telepatickú komunikáciu s inými civilizáciami vesmíru už veľmi dlho. Jedinou civilizáciou, s ktorou sa im zatiaľ nepodarilo nadviazať kontakt, je naša humanoidná civilizácia na Midgard-Zemi! Nie je ironické, že tieto inteligentné bytosti nedokázali nadviazať spojenie s inými inteligentnými bytosťami z tej istej planéty iba preto, že tieto (tj ľudia) sú tak ambiciózne a kategorické vo svojich predstavách o tom, ako by sa „príroda“ mala vyvíjať, že sa zmenili na hlúpych slepcov a tvrdia, že to vedia lepšie, ako ktokoľvek iný (dokonca aj ako samotná príroda).
V minulosti sa už delfíny pokúšali nadviazať telepatickú komunikáciu s ľuďmi. V dôsledku toho vznikol kult Delpha na ostrove Kréta a v iných častiach Stredozemného mora, ale iba ľudia zvlášť obdarení telepatickými schopnosťami, väčšinou ženy, mohli vykonávať toto telepatické spojenie medzi dvoma inteligentnými rasami na Midgard-Zemi idúcimi úplne rôznymi evolučnými cestami. Preto symbolom tohto kultu bolo dievča tancujúce vo vode s delfínom …
Ale vrátime sa späť na jeseň 1987. Príbeh s delfínom menom Lada má zaujímavé pokračovanie. Keď som sa na jeseň roku 1987 stretol s Oľgou T. a ona sa dozvedela o kontakte s Ladou, požiadala ma, ak je to možné, telepaticky sa spojiť s Ladou a ňou. Lada nebola proti, ba naopak, s novým telepatickým kontaktom bola veľmi spokojná. Olga Sergejevna si viedla záznamy o svojich telepatických kontaktoch s Ladou. A koncom decembra 1987 mi dala prečítať svoje poznámky. Poznámky si veľmi svedomite uchovávala, nič nemenila alebo nič neskrášľovala.
Najzaujímavejšou vecou je však to, aké otázky položila Oľga Lade. Väčšina otázok sa týkala jej rodiny, čo a ako sa budú mať jej synovia, ona sama a jej manžel. Lada odpovedala na všetky jej otázky, ale prekvapila ma Ladina reakcia na takéto otázky. Lada povedala Oľge, že je stále dieťa. Že namiesto, aby využila telepatický kontakt na vzájomné spoznávanie okolitého sveta, zdieľania toho, čo je známe ľuďom a delfínom, trávi celý čas objasňovaním osobných problémov. Ukázalo sa, že delfín Lada je duchovne vyspelejší ako žena, s ktorou hovorila. A to neznamená, že Oľga je zlá alebo obmedzená osoba. Jednoducho, ako to poznamenala samotná Lada, je iba „dievčatkom“ v duchovnom vývoji.
Duchovný a morálny vývoj nesúvisí s vekom alebo vzdelaním človeka, ale je odrazom jeho úrovne rozvoja, ktorá je určená jeho skutkami a chápaním. Je prirodzené, že rôzni ľudia môžu byť na rôznych úrovniach tohto vývoja, bez ohľadu na vek a vzdelanie. A ako v tomto prípade, duchovná úroveň delfína Lady sa ukázala byť vyššia ako duchovná úroveň človeka. Náš názor na seba nie vždy odráža skutočný stav vecí. A ak je človek naďalej v takej slepote, potom bude trpieť predovšetkým on, rovnako ako zvyšok živého sveta. Medzitým, čo je človek vo svojej nevedomosti slepý, delfíny – druhá rozumná rasa na Midgard – Zemi – je ničená kvôli mäsu alebo len kvôli športovým záujmom. Je o čom premýšľať …“
Nikolaj Levašov
Preložil: OZ Biosféra www.biosféraklub.info