DNA Archives - OZ Biosféra | OZ Biosféra

Posledný apel ľudstvu

Ľudstvo ani netuší aký kolosálny evolučný potenciál vlastní. Je iba nutné poznať „kľúč“ k otvoreniu tohto potenciálu. Možno táto kniha pomôže niekomu z Vás nájsť tento „kľúč“. Je dôležité iba pozorne čítať a zamyslieť sa. A otvoria sa dvere do „nemožného“, na bezhraničnú prekrásnu cestu Pravdy a Poznania Kozmu a samých seba… „Posledný apel ľudstvu“, Nikolaj Levašov Viac »

Tag Archives: DNA

Potomkovia slovanskej haploskupiny R1a

Profesor Dr. Anatolij Klyosov je ruský a americký biochemik, špecialista v odbore polymérnych kompozitných materiálov, biomedicíny a zakladateľ vedného odboru DNA genealógia, ktorá študuje migráciu populácií a genetickú históriu ľudstva.

Mnohí čitatelia sú už oboznámení s výskumom a závermi Anatolija Klyosova, preto sa s opisom nebudeme zdržovať a prejdeme rovno k árijskej haploskupine R1a.

Pôvod Slovanov nemá nič spoločné s Afrikou

Profesor biochémie Anatolij Klyosov píše: Pred niekoľkými dňami som dostal list z Francúzska, ktorého autorom je známy filológ. List je v ruskom jazyku.

„Napísať Vám, odborníkovi na DNA, ma donútili nedávne reformy systému vzdelávania vo Francúzsku, ktoré je možné zhrnúť takto: “Slaves, Germains et Celtes viennent d’Afrique” („Slovania, Germáni a Kelti pochádzajú z Afriky“).

Reformy sú vykonávané samozrejme s cieľom legitimizovať súčasnú africkú imigráciu: zo školského programu odstránili výučbu histórie Francúzska a Európy. Napríklad, ani slovo o Ľudovítovi XIV. alebo Napoleonovi, ale všetky sily sú vrhnuté na históriu primitívneho prvotnopospolného sveta…

Súčasné mesto je mutagénnym životným prostredím

Nikolaj Petrovič Dubinin (1907-1998) – vedec, biológ, genetik, riaditeľ a zakladateľ Ústavu cytológie a genetiky Akadémie vied ZSSR. Mnohé z jeho vedeckých štúdií boli zaradené do zlatého fondu diel o genetike. Nikolaj Dubinin je považovaný za dôležitého odborníka na všeobecnú a molekulárnu genetiku, výskum štruktúry génu a štrukturálnych mutácií génu, problémy mutagenézy a mutagénov prostredia. Stál pri vzniku formovania environmentálnej, radiačnej a kozmickej genetiky.

V memoároch sovietskeho genetika akademika Nikolaja Dubinina sú poznamenané dva dôležité fakty, ktorým politici, sociológovia a ekonómovia nevenujú pozornosť, ale ktoré sú dôležité pre vypracovanie stratégie prekonania globálnej biosférnej sociálnej krízy a ďalšieho rozvoja spoločnosti.

Nezvratný vplyv konzumácie alkoholu na ľudskú genetiku

Vedci z University of Cambridge vo Veľkej Británii zistili, že alkohol poškodzuje DNA v ľudských kmeňových bunkách a nezvratne mení ich štruktúru, čo zvyšuje aj rozvoj onkologických ochorení. Výsledky výskumu boli publikované v časopise Nature.

V priebehu výskumu vedci podávali laboratórnym hlodavcom zriedený alkohol a následne metódami sekvenovania DNA a analýzy chromozómov sledovali vplyv acetaldehydu na ich gény.

Programovanie DNA a celého organizmu

126717604_4242220_Vedci vo svete obmedzili svoj výskum na 10 % tej časti ľudskej DNA, ktorá je zodpovedná za tvorbu bielkovín. Zvyšných 90 % DNA považovali za bezvýznamný genetický materiál.

Skupina ruských vedcov na čele s biofyzikom a molekulárnym biológom Petrom Garjaevom predpokladala, že taká obrovská časť DNA musí obsahovať cenné informácie. Vedci spojili úsilie lingvistov a genetikov na vykonanie neobvyklého výskumu, ktorého cieľom bolo otestovať vplyv vibrácií slov na ľudskú DNA.

Jazyk, slovo a ľudský genóm

imagesTvorca teórie vlnovej genetiky, akademik Ruskej akadémie vied Peter Garjaev je presvedčený, že genetický aparát je schopný myslieť. Zhruba povedané, náš geneticky aparát „chápe“ a „rozmýšľa“. DNA vníma reč a jej zmysel, preto genetickému aparátu nie je jedno, čo hovoríme, aké filmy pozeráme a o čom rozmýšľame.

Molekula DNA sa môže zregenerovať pomocou ľudských pocitov

160303104038-dna-stock-super-169Greg Braden rozpráva o troch experimentoch s DNA, ktoré ukazujú, že molekula DNA sa môže zregenerovať pomocou  pocitov človeka.

Experiment č.1.

Experiment bol vykonaný Dr. Vladimírom Poponinom, kvantovým biológom. Najprv sa v určitej nádobe vytvorilo vákuum, kde sa nachádzali iba jediné hmotné objekty – fotóny (častice svetla). Vykonali sa merania rozloženia fotónov a zistilo sa, že sú rozložené rôznorodo náhodne. To bol očakávaný výsledok. Ďalej umiestnili do nádoby časť DNA a znovu vykonali merania rozloženia fotónov. Tentokrát sa fotóny zoradili v určitom poradí orientovanom na DNA. Inými slovami, organická DNA mala vplyv na častice neživej prírody.

O biologických experimentoch Alexandra Gurviča, Hansa Driescha a Vlailja Kaznačeeva

drieschHans Driesch v roku 1891 skúmal morských ježkov, organizmy, ktorých jedinečnosť je v tom, že majú rastlinné (vyzerajú a správajú sa ako rastliny) aj živočíšne bunky. V raných fázach vývoja je embryo morského ježka dutá guľa. Rastlinné bunky sa nachádzajú v dolnej polovici embrya a živočíšne v hornej polovici. V ďalších fázach vývoja embrya sa rastlinné bunky zahýbajú dovnútra a vytvárajú tráviaci trakt. Živočíšne bunky zostávajú zvonku. V roku 1891 Driesch zistil, že je možné rozrezať embryo v rannom štádiu na osem rôznych častí a z každej časti vyrastie absolútne nové embryo. Dokonca aj v prípade, že v odrezanej časti bolo 100 % rastlinných buniek a nijaké živočíšne znaky.

Ženy majú v organizme DNA všetkých svojich pohlavných partnerov

220px-MicrochimerismVedci zistili, že niektoré ženy majú v krvi Y chromozómy. Zaujímavé je to, že Y chromozómy patria mužom. Je zrejmé, že odpoveď treba hľadať v tehotenstve ženy, ktorá nosila mužský plod, pretože každá žena, ktorá bola tehotná, je nositeľom buniek plodu vo svojej krvi. Bunky plodu z tehotenstva sa budú nachádzať v krvi a orgánoch matky po zvyšok jej života. Aj v prípade, že tehotenstvo bolo prerušené alebo išlo o potrat, tieto gény zostávajú s matkou navždy.

Existuje aj vedecký názov pre mechanizmus tohto javu, nazýva sa to „mikrochimérizmus“. Množstvo cudzích buniek v organizme človeka, podľa výpočtov vedcov, je približne v pomere jedna z milióna. Vzhľadom k tomu, že tento pomer je minimálny, dostal názov mikrochimérizmus.

Vliv alkoholu na dědičnost

nasledNaši předkové zjistili, že užívání vína mladými ženami může způsobovat rození poškozených dětí. Dlouhou dobu se mělo za to, že vinu ve všem nese budoucí matka, proto se zákaz užívání vína týkal především žen. Ve starověkém Římě byla doba, kdy dívky a ženy neměli právo pít žádné alkoholické nápoje právě z této příčiny. Potom zákon polevil a týkal se pouze žen ve věku do třiceti let, které byly tedy ve věku, kdy je pro ženu nejideálnější rodit děti. Ve starověké Indii se kategoricky zakazovalo pít víno vždy a všem ženám. Kdo se odvážil porušit tento zvyk, té se vypalovala na čelo horkým železem pověstná láhev. Otcové rodin dlouhou dobu zůstávali mimo. I do dnešní doby si mnozí myslí, že muži můžou pít, protože nerodí děti. Nyní je tento mýtus úplně rozdroben. Otec, který pije, také může, jak se ukazuje, uškodit svým ještě nenarozeným dětem.