Potomstvo pociťuje vplyv nikotínu otca fajčiara.
Nikotín môže pôsobiť nielen na osobu, ktorá fajčí, ale aj na jej deti a vnúčatá, ktoré nikdy v živote nefajčili. Informujú o tom vedci z University of Florida a General Hospital of Massachusetts v správe publikovanej v PLoS ONE.
Je treba poznamenať, že experimenty boli uskutočnené s myšami: samci dostávali nikotín vo vode po dobu 12 týždňov, potom im zorganizovali stretnutie so samicami, ktorým nebol podávaný žiadny nikotín a sledovali ich potomstvo v dvoch generáciách, to znamená deti a vnúčatá.
Podľa autorov štúdie, všeobecne sa potomkovia správali ako obvykle, ale niektorými kognitívnymi učebnými testami prešli horšie deti a vnúčatá „fajčiarov“ samcov, ako deti „nefajčiarov“. Navyše deti „fajčiarov“ samcov boli hyperaktívne a v ich mozgoch bola výrazne nižšia hladina niektorých neurotransmiterov – látok, s ktorými nervové bunky navzájom prenášajú elektrochemické impulzy.
Ako sa môže nikotínové pôsobenie preniesť na generácie? Vedci predpokladajú, že je to všetko o epigenetike. Už dlho je známe, že DNA podlieha chemickým modifikáciám, ktoré nemenia sekvenciu genetického textu, ale stále ovplyvňujú aktivitu génov. Špeciálne enzýmy zanechávajú metylové štítky (znaky) na niektorých dusíkatých bázach – genetických písmenách, následkom čoho gény, ktoré dostali metylové štítky, menia svoju aktivitu. Tento spôsob regulácie genetickej aktivity sa nazýva epigenetický; a epigenetické štítky často vznikajú v reakcii na niektoré faktory životného prostredia – napríklad v reakcii na určité prvky životného štýlu a zlozvyky.
Už sme písali o tom, že fajčenie ovplyvňuje epigenetický stav viac ako 7000 génov. Ak človek prestane fajčiť, potom väčšina týchto zmien zmizne do piatich rokov, to znamená v zmysle epigenetických modifikácií, gény sa vrátia do stavu „pred fajčením“. V DNA sú však oblasti, ktoré aj po ukončení fajčenia zostávajú s metylovými „nikotínovými“ štítkami a takéto dlhodobé štítky môžu existovať na svojom mieste až 30 rokov.
Epigenetické zmeny sa objavujú aj v pohlavných bunkách. Keď v prípade myší vedci skúmali metylové štítky na DNA, ukázalo sa, že v DNA spermií u samcoch „fajčiarov“ takéto štítky vyzerajú inak ako u „nefajčiarov“. Tieto zmeny sa týkali najmä jedného z génov, ktoré ovplyvňujú vývoj mozgu.
Je známe, že niektoré epigenetické zmeny sú schopné zostať, alebo sa obnovovať aj v nasledujúcich generáciách, možno preto vnúčatá otcov „fajčiarov“ pociťovali na sebe zlozvyk otcov.
Samozrejme, preniesť získané výsledky na ľudí je potrebné s opatrnosťou. Po prvé, myši dostávali nikotín vodou a po druhé je potrebné brať do úvahy aj dávky nikotínu.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info