Menu

Kategórie

Naši partneri

Flag Counter
TOPlist

Nikotín ovplyvňuje DNA aj po niekoľkých generáciách

Potomstvo pociťuje vplyv nikotínu otca fajčiara.

Nikotín môže pôsobiť nielen na osobu, ktorá fajčí, ale aj na jej deti a vnúčatá, ktoré nikdy v živote nefajčili. Informujú o tom vedci z University of Florida a General Hospital of Massachusetts v správe publikovanej v PLoS ONE.

Je treba poznamenať, že experimenty boli uskutočnené s myšami: samci dostávali nikotín vo vode po dobu 12 týždňov, potom im zorganizovali stretnutie so samicami, ktorým nebol podávaný žiadny nikotín a sledovali ich potomstvo v dvoch generáciách, to znamená deti a vnúčatá.

Podľa autorov štúdie, všeobecne sa potomkovia správali ako obvykle, ale niektorými kognitívnymi učebnými testami prešli horšie deti a vnúčatá “fajčiarov” samcov, ako deti “nefajčiarov”. Navyše deti „fajčiarov“ samcov boli hyperaktívne a v ich mozgoch bola výrazne nižšia hladina niektorých neurotransmiterov – látok, s ktorými nervové bunky navzájom prenášajú elektrochemické impulzy.

Ako sa môže nikotínové pôsobenie preniesť na generácie? Vedci predpokladajú, že je to všetko o epigenetike. Už dlho je známe, že DNA podlieha chemickým modifikáciám, ktoré nemenia sekvenciu genetického textu, ale stále ovplyvňujú aktivitu génov. Špeciálne enzýmy zanechávajú metylové štítky (znaky) na niektorých dusíkatých bázach – genetických písmenách, následkom čoho gény, ktoré dostali metylové štítky, menia svoju aktivitu. Tento spôsob regulácie genetickej aktivity sa nazýva epigenetický; a epigenetické štítky často vznikajú v reakcii na niektoré faktory životného prostredia – napríklad v reakcii na určité prvky životného štýlu a zlozvyky.

Už sme písali o tom, že fajčenie ovplyvňuje epigenetický stav viac ako 7000 génov. Ak človek prestane fajčiť, potom väčšina týchto zmien zmizne do piatich rokov, to znamená v zmysle epigenetických modifikácií, gény sa vrátia do stavu „pred fajčením“. V DNA sú však oblasti, ktoré aj po ukončení fajčenia zostávajú s metylovými “nikotínovými” štítkami a takéto dlhodobé štítky môžu existovať na svojom mieste až 30 rokov.

Epigenetické zmeny sa objavujú aj v pohlavných bunkách. Keď v prípade myší vedci skúmali metylové štítky na DNA, ukázalo sa, že v DNA spermií u samcoch „fajčiarov“ takéto štítky vyzerajú inak ako u “nefajčiarov”. Tieto zmeny sa týkali najmä jedného z génov, ktoré ovplyvňujú vývoj mozgu.

Je známe, že niektoré epigenetické zmeny sú schopné zostať, alebo sa obnovovať aj ​​v nasledujúcich generáciách, možno preto vnúčatá otcov „fajčiarov“ pociťovali na sebe zlozvyk otcov.

Samozrejme, preniesť získané výsledky na ľudí je potrebné s opatrnosťou. Po prvé, myši dostávali nikotín vodou a po druhé je potrebné brať do úvahy aj dávky nikotínu.

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info

Páčilo sa? Zdieľajte:

Ďalšie články z tejto kategórie