Bolo nám povedané, že červené víno obsahuje antioxidanty, takže pár pohárov je pravdepodobne „prospešné“. Iné štúdie ukazujú, že tí, ktorí pijú málo alebo striedmo, majú menšiu pravdepodobnosť infarktu ako tí, ktorí nepijú vôbec.
Nová štúdia založená na obrovskom množstve údajov zo Spojeného kráľovstva však naznačuje, že krivka pitia v tvare písmena J alebo U je založená na zlej vede; dokonca aj pitie menšieho množstva alkoholických nápojov týždenne, ako sa v súčasnosti odporúča v Spojenom kráľovstve, je spojené so zvýšeným rizikom kardiovaskulárnych ochorení.
„Takzvaná J-krivka srdcovo-cievnych chorôb a konzumácie alkoholu, ktorá naznačuje zdravotné výhody nízkej alebo miernej konzumácie alkoholu, je najväčším mýtom, odkedy nám bolo povedané, že fajčenie je pre nás dobré,“ hovorí kardiovaskulárny fyziológ Rudolf Schütte z Anglia Ruskin University (ARU).
Problém podľa skupiny vedcov z ARU a University College London spočíva v tom, že mnohí nepijúci nepijú kvôli zlému zdraviu, a tak, keď majú infarkty alebo iné koronárne problémy, nie je to preto, že nepijú a neznamená to, že pitie malého alebo stredného množstva alkoholu má ochranný účinok.
Vedci sa zamerali na údaje z britskej Biobanky týkajúce sa 333 259 ľudí, ktorí pijú alkohol a 21 710 ľudí, ktorí nikdy nepili alkohol. Analyzovali takmer sedemročné údaje a zaznamenali zakaždým, keď mal účastník kardiovaskulárnu príhodu, srdcové ochorenie alebo cerebrovaskulárne ochorenie.
Tím špecificky vylúčil bývalých alkoholikov, aby sa pokúsil obmedziť údaje od ľudí, ktorí mohli prestať piť kvôli zdravotným problémom. Napriek tomu ľudia, ktorí nikdy nepili, boli starší, mali vyšší index telesnej hmotnosti, vyšší krvný tlak a boli menej fyzicky aktívni ako tí, ktorí pili.
„Používanie tých, ktorí nikdy nepili v kvalite referencií, dôsledne poskytovalo obrannú spätnú väzbu naprieč všetkými výslednými mierami a potláčalo jemnejšie asociácie s rôznymi typmi nápojov. Použitie tejto preferenčnej analytickej stratégie umožňuje autorom hlásiť celkovú kardiovaskulárnu ochranu pred alkoholom,“ píše tím vo svojom výskume.
„V našej kohorte nikdy nepijúci ľudia boli starší, menej fyzicky aktívni, mali vyšší index telesnej hmotnosti a boli menej sociálne a ekonomicky bohatí. Choroby, ako koronárne srdcové choroby alebo cerebrovaskulárne ochorenia boli vyššie o 31, 51 a 46 percent.“
Aby sa odstránili tieto mätúce faktory, skupina vedcov porovnala najľahších pijanov s tými, ktorí pijú viac, a zistili, že víno má minimálnu ochranu pred ischemickou chorobou srdca, ale nesúvisí s inými kardiovaskulárnymi problémami.
Čo sa týka iných alkoholických nápojov, ako je pivo a liehoviny, dokonca aj pre ľudí, ktorí konzumujú menej ako 14 jednotiek týždenne, čo je súčasný odporúčaný počet nápojov týždenne v zdravotných smerniciach Spojeného kráľovstva (a ekvivalent 8 štandardných nápojov v USA), výsledok vyzerá oveľa horšie.
„Predovšetkým medzi konzumentmi piva, jablčného muštu a liehovín, dokonca aj tí, ktorí konzumovali menej ako 14 jednotiek týždenne, mali zvýšené riziko hospitalizácie v dôsledku kardiovaskulárnych príhod týkajúcich sa srdca alebo krvných ciev,“ hovorí Schütte.
„Aj keď veľa počúvame o konzumentoch vína, ktorí majú znížené riziko ischemickej choroby srdca, naše údaje ukazujú, že u nich nie je znížené riziko iných kardiovaskulárnych príhod.“
S ďalším výskumom, ktorý ukazuje, že alkohol je jednou z hlavných príčin úmrtí a chorôb na celom svete, môže byť vhodný čas na zníženie spotreby alkoholu.
„Zaujatosť zakotvená v epidemiologických údajoch maskuje alebo podceňuje nebezpečenstvá spojené s konzumáciou alkoholu. Keď sa tieto predsudky vezmú do úvahy, odhalia sa nepriaznivé účinky aj malej konzumácie alkoholu,“ hovorí Schutte.
„Vyhýbanie sa týmto predsudkom v budúcom výskume zmierni existujúci zmätok a dúfajme, že povedie k prísnejším odporúčaniam, čo povedie k zníženiu súčasných odporúčaní týkajúcich sa alkoholu.“
Štúdia bola publikovaná v časopise Clinical Nutrition.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info