Hviezdny klaster, Galaktický klaster, Civilizačný klaster, Planetárny klaster, Klaster sociálneho rozvoja, Klaster verejnej správy.
Systémové formácie založené na princípe klastra, zložené zo štrukturálnych prvkov „Stvoreného sveta“: Hviezdny klaster, galaktický klaster, civilizačný klaster, planetárny klaster, klaster sociálneho rozvoja, klaster verejnej správy.
Klaster (z anglického *cluster* – zoskupenie) je zoskupenie viacerých homogénnych prvkov, ktoré možno vnímať ako samostatnú jednotku disponujúcu špecifickými vlastnosťami, spoločnými pre každý z pridružených prvkov.
Toto chápanie klastra sa široko uplatňuje pri skúmaní systémových formácií, či už pri štúdiu mikrosveta alebo makrosveta. V tomto prípade sa zameriavame len na systémové formácie typu klaster, tvorené štrukturálnymi prvkami „Stvoreného sveta“, ktoré priamo súvisia s ľudskou existenciou a všetkým, čo je s týmto procesom spojené.
Koncept klastra je aplikovateľný aj na vedecké aspekty takzvanej „hviezdnej mechaniky“ a na poznatky týkajúce sa riadených systémových formácií v kontexte civilizačného rozvoja – chápaného ako procesy programovanej existencie. V priebehu nášho výskumu sa stretneme s niektorými z týchto konceptov, konkrétne:
Hviezdny klaster. Ide o skupinu hviezd – prepojených kanálmi (gravitačnými, informačnými a inými) –, ktorá predstavuje špecifickú modelovú štruktúru pre riadenú existenciu energií v rámci prísne vymedzeného rozsahu energetických oktáv, ktoré im boli pridelené. Takáto skupina zároveň predstavuje jednotný, programovo riadený proces civilizačného rozvoja, v ktorom sú každému prvku (konkrétnej hviezde alebo ich skupine) pridelené špecifické funkcie; tie sa navzájom dopĺňajú alebo zabezpečujú harmonickú existenciu celého klastra – entity stelesňujúcej predpísaný a riadený civilizačný rozvoj, prípadne plniacej iný naprogramovaný účel a funkciu v rámci systémov klastrov vyššieho rádu;
Galaktický klaster je autonómna nadstavbová štruktúra predstavujúca špecifickú, predpísanú modelovú konfiguráciu viacerých galaxií. Ako superklaster disponuje jednotným programovým funkčným mandátom a jediným systémom riadenia, monitorovania a podpory komplexného civilizačného rozvoja každej z tvoriacich galaxií; zároveň zahŕňa systém generovania a harmonickej distribúcie celého rozsahu energetických oktáv – v hmotnom aj nehmotnom stave –, ktoré sú im pridelené. Z hľadiska štruktúry tvorí galaktická kopa komplexnú, viacúrovňovú sieť spojovacích kanálov, ktoré prepájajú jednotlivé galaxie a hviezdne klastre v rámci každej z nich;
Civilizačný klaster je skupina civilizácií, ktoré majú spoločný, programovo stanovený funkčný mandát na obdobie určitej fázy riadeného civilizačného rozvoja. Na rozdiel od iných systémov klastrov je každý civilizačný klaster definovaný modelom zahŕňajúcim konkrétny počet hviezd (alebo planét), ktoré sú zjednotené pod jediným systémom riadenia programového civilizačného rozvoja, fungujúcim ako vzdelávacia štruktúra. Integrácia všetkých zložiek (planét) sa dosahuje výlučne vytváraním spojovacích kanálov (určených na riadenie a kontrolu); práve prostredníctvom týchto kanálov prebieha samotný proces riadenia fázového civilizačného rozvoja. V podstate to predstavuje súčasť špecifického, harmonického a programového procesu riadenia, ktorého cieľom je usmerňovať civilizačný rozvoj v globálnom meradle. Slúži ako jeden prvok – či aspekt – riadenia vykonávaného Univerzálnou mysľou, ktorej pôsobnosť sa vzťahuje len na „štruktúrované“ (stvorené) planéty; tie disponujú konkrétnymi, definovanými podmienkami pre život a sú orientované na rozvoj svojich civilizácií v súlade s princípom Rozumu.
Na priblíženie povahy tohto fázového civilizačného rozvoja – s využitím analógie založenej na koncepte klastrov, ktorá je vhodná pre sekulárny kontext – možno načrtnúť paralelu so stupňami ľudského vzdelávania: predškolskou výchovou, stredoškolským a vysokoškolským vzdelávaním a následným prehlbovaním odbornosti i rozširovaním vedomostí. Každá jednotlivá fáza civilizačného rozvoja predstavuje konkrétny okamih v širšom chronologickom toku udalostí; tento proces zahŕňa integráciu súboru presne určených planét – teda tých, ktoré sú na tento účel programovo vyčlenené a funkčne vybavené – do dočasného systémového klastra, čo im umožňuje absolvovať nevyhnutnú a povinnú civilizačnú evolúciu.
Rozhodujúcim ukazovateľom pri dosahovaní výsledkov takéhoto civilizačného vývoja v každej fáze je nastolenie harmónie medzi energetickými stavmi – konkrétne materiálnymi (inerciálnymi) a nemateriálnymi (neinerciálnymi) – v celom rozsahu oktáv energetického modelu planéty (alebo skupiny planét) priradenej k danému obdobiu. V prípade planét s vývojom orientovaným na „Rozum“ je ďalším, absolútnym ukazovateľom dokonalosti dosiahnutie potrebnej (predpísanej) úrovne Rozumu pre danú planétu v jej aktuálnom štádiu vývoja. Za zmienku stojí, že v prípade Zeme predstavuje vývoj Rozumu ľudstva (na rozdiel od spoločnosti jednotlivých ľudí) aspekt – alebo zložku – samotného vyvíjajúceho sa Rozumu planéty.
Pokiaľ ide o vývojový model Zeme, počiatočná fáza jej prvého štádia civilizačného vývoja zahŕňala dosahovanie dokonalosti pod patronátom civilizačného zoskupenia „Orion“ (fáza „predškolskej výchovy“), ktoré tvorí 384 civilizácií (predstavujúcich 384 „učebných pozícií“). Následná fáza prvého štádia vývoja Zeme mala predstavovať prechod pod patronát civilizačného zoskupenia „Sírius“ – skupiny určenej na zjednotenie 784 civilizácií (v súčasnosti ich je 783, keďže v zoskupení chýba jeden „študent“ – Zem). Avšak počas prechodného obdobia zmeny patronátu zo skupiny „Orion“ na skupinu „Sírius“ – v čase, keď bola Zem najmenej stabilná a najzraniteľnejšia voči vonkajšej kontrole – uskutočnilo intervenciu zanikajúce civilizačné zoskupenie systému Ebro; išlo o entitu, ktorá nemala žiadne vyhliadky na vývoj orientovaný na „Rozum“. Od toho okamihu (pred takmer 18 000 rokmi) stratil proces vlastného civilizačného vývoja Zeme svoju autonómiu, pokiaľ ide o jeho účel a riadenie. Toto vysvetľuje, prečo a za akých okolností došlo k intervencionistickému prevzatiu kontroly nad Zemou a ako sa niečo také vôbec mohlo stať. V kozmickom meradle nie je 18 000 rokov významným časovým úsekom; Napriek tomu sa v súčasnom období udalostí všetky procesy obnovy prispôsobia tak, aby kompenzovali čas stratený v tempe civilizačného vývoja.
V súčasnosti – konkrétne po zmene systémovej autority (24. apríla 2011) a úplnom odstránení všetkých vnucovaných programových procesov intervenčnej kontroly zo strany vonkajšieho klastra Riadiaceho systému Ebro – prebiehajú na Zemi mimoriadne zložité systémové transformácie. Tieto transformácie sú striktne zamerané na odstránenie následkov intervenčných zásahov a na obnovu všetkých stavov riadenia – ako aj štruktúr, ktoré riadia energetickú existenciu – na úroveň, akú mala naša planéta v momente, keď sa vymanila spod kurately skupiny civilizácií „Orion“.
Keď sa dokončí obnova pôvodných energetických stavov (v ich zotrvačných aj nezotrvačných konštruktívnych formách), obnovia sa skutočné riadiace komplexy Zeme a v podstate sa zavŕši obnovenie predchádzajúcej úrovne riadenia celej energetickej existencie, Zem prejde do druhej fázy prvého štádia svojho civilizačného vývoja – teda prejde pod kuratelu skupiny civilizácií „Sírius“. Dovtedy musia byť obnovené všetky predchádzajúce podmienky životného prostredia na planéte a musí byť získaná (alebo obnovená) schopnosť riadiť toto zmenené prostredie; samotný človek musí byť nanovo vytvorený na vyššej úrovni energetických oktáv; samotná štruktúra organizovanej existencie – ľudstvo – musí byť uvedená do súladu s prebiehajúcimi celkovými zmenami; a musia nastať mnohé ďalšie zásadné premeny týkajúce sa flóry, fauny, vody a podobne. Práve takýmto spôsobom sa obnoví skutočný klaster riadiaci komplexný stav civilizačného vývoja Zeme – ten, ktorý mala v čase, keď sa vymanila spod správy skupiny civilizácií „Orion“; až potom bude možný a „zhora“ schválený skutočný prechod na ďalšiu úroveň civilizačného vývoja našej planéty.
Planetárny klaster je presne kalibrovaná modelová štruktúra konkrétnej planéty, ktorú tvorí komplex energetických mriežok pokrývajúcich celé energetické spektrum v ich hmotných aj nehmotných, relatívne stabilných stavoch. Táto štruktúra je vytvorená tak, aby umožňovala harmonickú a regulovanú existenciu a zabezpečovala potrebnú programovú sebestačnosť na realizáciu aktuálnej fázy predpísaného vývoja danej civilizácie. Modelová štruktúra klastra musí disponovať autonómnym systémovým riadiacim komplexom, ktorý je schopný: zabezpečovať plnenie funkcií pridelených planét v každej fáze jej civilizačného vývoja; organizovať, riadiť a monitorovať harmonickú existenciu celého spektra energetických oktáv, ktoré sú mu v jednotlivých fázach pridelené; orientovať celý proces vývoja v rámci zakotveného vektora účelu, ktorý usmerňuje javy, konania a udalosti; a striktne dodržiavať časovú kadenciu vlastného procesu udalostí a chronoprocesu udalostí vyššieho rádu, do ktorého sú tieto systémové klastre začlenené.
Planetárne klastre podporujúce podmienky pre život navyše disponujú systémami na riadenie mimoriadne zložitých procesov komplexného zabezpečenia životných podmienok, pričom striktne monitorujú a zaručujú harmonickú existenciu celej pridelenej rozmanitosti živých entít (esencií) a rôznych foriem hmotnej i nehmotnej koexistencie. V tomto kontexte sú akékoľvek prejavy hegemónneho parazitizmu jednej entity voči druhej, prípadne kvantitatívnej, neprogramovanej (nekontrolovanej) dominancie presahujúcej úroveň programovej vzájomnej postačiteľnosti, korigované prostredníctvom riadiacich a eliminačných systémov s cieľom obnoviť úroveň nevyhnutnej postačiteľnosti.
Planetárne klastre, ktoré majú navyše za úlohu rozvíjať civilizáciu „intelektuálne orientovaného“ charakteru, zahŕňajú do svojich riadiacich systémov: riadiace komplexy, špecifické objekty a systémy na prenos energie a informácií i na komunikáciu. Tieto prvky spoločne zabezpečujú formovanie a stabilné udržiavanie riadiacej energie – intelektu. Rozum – ako najvyšší konštruktívny stav špecifických riadiacich energií – nadobúda podobu vysoko špecifickej „energetickej substancie“. Táto substancia disponuje schopnosťou vyvíjať sa až po kontrolované hranice, ktoré boli pre planétu vopred naprogramované v čase pridelenia jej špecifického funkčného mandátu.
Keď všetky energetické stavy dosiahnu úplnú harmóniu v rámci pridelených oktáv a rozum dosiahne stanovené vývojové hranice – pričom substancia rozumu sa udržiava v stabilnom stave – planéta prechádza do ďalšej fázy svojho civilizačného programu vývoja. V tomto štádiu sa na energetické oktávy – či už v ich nemateriálnom alebo materiálnom stave – uplatňujú nové, vyššie stanovené limity.
Klaster spoločenského rozvoja. Mnohí predstavitelia spoločenských vied – ktorých svetonázor vychádza výlučne z dialektického materializmu – chápu spoločenský rozvoj ako samovoľný prejav civilizačného pokroku spoločnosti, riadený určitými záväznými zákonmi (formulovanými „klasickými mysliteľmi“ z ich vlastných radov). S istotou vykresľujú samotný fakt kolektívnej súdržnosti spoločnosti – prameniaci z vôle a túžby jej účastníkov – ako „prirodzený stav“, ktorý existuje výlučne na „uspokojenie všetkých potrieb daných prírodou“ v rámci nútenej komunitnej existencie. Aby obhájili tento nútený „prirodzený stav“ – fungujúci podľa nimi diktovaných zákonov a zároveň zakrývajúci skutočné príčiny vnucovaného nátlaku a totálneho spoločenského podrobenia drvivej väčšiny zanedbateľnou menšinou – predložili sériu „nezničiteľných teórií“. Tieto teórie boli prezentované ako „dokonalé“ a platné navždy – konkrétne „pre všetky budúce veky“, ba priam na večné časy. Treba však uznať, že všetky výmysly takýchto „politických mudrcov“ sa zrútili zo dňa na deň; nedokázali vymyslieť ďalšie teórie a nie sú schopní ani len sformulovať víziu budúcnosti. Ide o stratu predvídavosti týkajúcej sa bližšie neurčenej „svetlej budúcnosti“, alebo o zatemnenie mysle a zraku?
V našich predchádzajúcich štúdiách sme venovali značnú pozornosť vylúčeniu akéhokoľvek prvku náhody z mimoriadne zložitých procesov, ktorými sa formujú jednotlivé spoločnosti; príslušný materiál je uvedený v častiach 1 – 4 diela *Základy formovania ľudstva*. Zdôraznili sme, že spoločnosť ako celok – a riadenie všetkých procesov určujúcich jej sociálny vývoj (t. j. organizovaná existencia ľudí vo všetkých naprogramovaných fázach zastrešujúceho chronoprocesu založeného na udalostiach) – nie je prirodzeným (náhodným) javom, ale vysoko špecifickým, zvonku riadeným a naprogramovaným procesom. Tento zložitý naprogramovaný proces je riadený prostredníctvom „klastra sociálneho rozvoja“. Hneď na úvod však treba povedať, že tento klaster si netreba mýliť so štátnym aparátom a jeho nástrojmi donútenia – s pojmami, ktoré sociálni vedci v minulosti i súčasnosti často stotožňovali. Čo je teda tento klaster a aké sú jeho primárne funkcie?
V konečnom dôsledku je klaster sociálneho rozvoja – na rozdiel od tvrdení sociálnych vedcov z minulosti – kolektívnou štruktúrou pre systémové vonkajšie riadenie zo strany „riadiacich komplexov“ a ich obslužných zložiek. Jeho hlavným cieľom je formovať aktuálny stav spoločenského vedomia a priebežne monitorovať jeho stav; dosahuje to presadzovaním energeticko-informačných prenosov, ktoré majú za úlohu formovať konkrétne budúce konanie ľudí a pripravovať – s ich účasťou – udalosti vopred určeného, naprogramovaného charakteru.
Klaster sociálneho rozvoja „formoval a podmieňoval“ celé spektrum stavov správania väčšiny populácie tým, že pôsobil na jej spoločenské vedomie; generoval „vedomé“ myšlienky spoločnosti, čím umožnil „klastru štátnej správy“, aby ju následne riadil. Tieto dva klastre teda nie sú totožné; ich funkcie sú úplne odlišné, no v rámci svojho riadiaceho pôsobenia fungujú vo vzájomnej zhode.
Klaster štátnej správy. V tomto historickom okamihu je tento klaster mimoriadne zaujímavý, keďže predstavuje samotnú štruktúru riadenej, organizovanej existencie ľudských bytostí. Riadenie sa vykonáva tak zvonku (t. j. externým intervenčným riadiacim systémom, ktorý má pôvod v minulosti), ako aj zvnútra prostredníctvom organizovaných „nástrojov štátneho donútenia“.
Samotná konštrukcia klastra štátnej správy sa opiera predovšetkým o:
- Naprogramovaný, priebežný „vektor cieľa“ pre budúce javy, konanie a udalosti, zosúladený s časovým harmonogramom chronoprocesu založeného na udalostiach; stanovené ciele pre každú fázu ľudského pôsobenia v rámci realizácie dvoch strategických programov (vývoj mozgových genotypov a vývoj energetickej biogenézy telesnej bunky);
- Prísne definované štrukturálne usporiadanie – vnútené Riadiacim systémom – hierarchie riadiacej spoločenský vývoj na základe relatívnej „ovládateľnosti a významnosti“ všetkých jednotlivcov (pri zohľadnení špecifického mozgového genotypu každej osoby); toto usporiadanie slúži ako všeobecný (štátny) model ľudskej činnosti – usporiadanie, ktoré jednotlivci iluzórne vnímajú len ako spoločnosť pre „spolunažívanie“ a uspokojovanie vznikajúcich sociálnych, duchovných a iných svetských potrieb, popri menej významných záležitostiach.
Riadenie každej sféry existencie – vnímanej ako samostatný prvok nižšieho rádu v rámci celkovej štruktúry ľudskej existencie – sa prejavuje aj prostredníctvom špecifických, tematicky funkčných zhlukov. V tejto fáze diskusie nie je účelné podrobne rozoberať každý z nich, keďže sa ich dotkneme tam, kde to bude relevantné, v rámci budúceho výskumu rôznych špecializovaných oblastí týkajúcich sa konkrétnych sfér existencie.
Pri skúmaní Planetárneho zhluku sme zdôraznili, že harmonická existencia celého rozsahu pridelených energetických oktáv – v každej fáze civilizačného vývoja planéty a v rámci špecifických parametrov zakomponovaného Vektora cieľa pre javy, činy a udalosti – musí byť prísne synchronizovaná s časovou kadenciou chronoprocesov udalostí, ktoré riadia systémové zhluky vyššieho rádu. Počas intervencie systém Ebrov zmenil časový rytmus a zaviedol vlastný štandard pre cyklus oscilácie nábojov pozdĺž hrán energetických mriežok – konkrétne $T_{štandard} = 1,0007$ sekundy. Na základe tohto štandardu bol zavedený časový model 60x60x24, zahŕňajúci všetky súvisiace časové parametre vrátane rotácie Zeme okolo vlastnej osi. Tento referenčný oscilačný cyklus – v podstate vnútený časový štandard – bol udržiavaný a regulovaný osciláciou nábojov pozdĺž hrán energetickej mriežky izotopu Cs-137 (cézium)..
Boris Viktorovič Makov
Vedecko výskumný ústav – Centrum pre proaktívne stratégie.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info