Pôvod jablka možno hľadať v pohorí Tien Shen v dnešnom Kazachstane, kde v lesoch dodnes rastie praotec jablone divej, Malus sieversii. Najväčšie mesto Kazachstanu, Almaty, dostalo svoj názov podľa kazašského slova „Almatau“, čo znamená „jabloňová hora“.
Archeologické dôkazy naznačujú, že človek začal pestovať jablká najmenej pred 5000 rokmi. Za posledných päť tisícročí naši predkovia vozili semená jabĺk najskôr cez Áziu po Hodvábnej ceste a potom po celom svete. Ale tieto starodávne jablká sú veľmi odlišné od odrôd, na ktoré sme dnes zvyknutí. Divoké jablká sú často malé, kyslé a horké.
Vedecký tím porovnal súčasné pestované jablká (pestované odrody ako Honeycrisp a McIntosh) s jablkami ich divokých predkov, Malus sieversii, aby zistil, ako sa plody jabĺk menili v priebehu tisícok rokov.
V experimente použili kolekciu kanadskej zbierky biodiverzity jabĺk – sad v Novom Škótsku, ktorý obsahuje viac ako 1 000 rôznych odrôd jabĺk z celého sveta, divokých aj pestovaných. Pestovanie stromov v horách Kazachstanu spolu s kultivarmi umožnilo výskumnému tímu urobiť priame porovnanie medzi modernými jablkami a divokými jablkami z dávnej minulosti.
Štúdia zistila, že pestované jablká sú 3,6-krát ťažšie a o 43 percent menej kyslé ako ich divoké náprotivky. Jablká, ktoré dnes vidíme v supermarketoch, sú väčšie a chutnejšie, ako tie, ktoré jedli naši predkovia. Táto dramatická zmena kyslosti, ktorá spôsobuje kyslosť jabĺk, naznačuje, že jablká, ktoré si dnes vychutnávame, sú oveľa chutnejšie, ako tie v minulosti.
Okrem toho, pestované jablká obsahujú o 68 percent menej fenolových zlúčenín ako plané – divoké jablká. Fenolové zlúčeniny sú bioaktívne zlúčeniny v ovocí, ktoré sa spájajú so zlepšením ľudského zdravia. K horkej chuti však prispievajú aj fenolové zlúčeniny, čo znamená, že moderné jablká chutia oveľa menej horko ako ich predkovia. Je pravdepodobné, že po mnoho storočí ľudia uprednostňovali pestovanie jabĺk s menším počtom bioaktívnych molekúl v prospech jabĺk s menej horkastou chuťou, čo má za následok, že obsah fenolových zlúčenín v pestovaných jablkách časom klesol.
Tieto výsledky nám poskytujú určitý pohľad na chuťové preferencie našich predkov. Je pravdepodobné, že ľudia si v minulosti vyberali jablká, ktoré boli ťažšie, poskytovali viac potravy viacerým ľuďom a menej kyslé a fenolické, vďaka čomu boli chutnejšie. Veľká časť tejto dramatickej zmeny vznikla v dôsledku toho, že si naši predkovia vybrali odrody jabĺk, ktoré si vzali so sebou, keď migrovali po celom svete. Po stovky generácií naši predkovia vyberali jablká s vlastnosťami, ktoré vyhovujú ich potrebám, a efektívne tak robili dlhodobý experiment na zlepšenie jabĺk.
Dôsledky moderného šľachtenia
Za posledných 200 rokov sa programy šľachtenia jabĺk stali prepracovanejšími a sofistikovanejšími, využívajúc moderné techniky a technológie na rýchlejšiu výrobu lepších jabĺk. Vedecký tím skombinoval historické záznamy s údajmi o ovocných vlastnostiach z nášho sadu, aby preskúmal trendy v ovocných vlastnostiach medzi komerčnými odrodami vyvinutými za posledných 200 rokov šľachtenia.
Štúdia ukázala, že novošľachtené komerčné odrody jabĺk majú lepšiu skladovaciu kapacitu, vyššie rozpustné pevné látky (cukry) a nižšie fenolové zlúčeniny. Najnovšie úsilie o zlepšenie našich jabĺk sa zameralo na to, aby ovocie zostalo dlhšie čerstvé a chutilo sladšie. S expanziou globálnych trhov s potravinami a našou rastúcou preferenciou sladších chutí tieto zmeny svedčia o dopyte dnešnej spoločnosti.
Divoké jablká sú neoceniteľným zdrojom genetickej rozmanitosti – materiálu, ktorý možno v budúcnosti použiť na poskytnutie nových alebo vylepšených vlastností moderným odrodám jabĺk. Udržiavanie rôznorodých zbierok plodín, ako je kanadská zbierka biodiverzity jabĺk, povedie k zlepšeniu potravín v budúcnosti, pretože umožní agronómom posunúť hranice toho, čo je možné s naším ovocím.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklu.info