„Naši predkovia odovzdávali informácie o štruktúre vesmíru krásnym, obrazným jazykom, ktorý bol prístupný každému, či už žili pred štyridsiatimi tisíckami rokov alebo dnes. Presnosť a rozsah odovzdávaných informácií sú ohromujúce. Naša realita, vesmír, ktorý je súčasným vedcom známy len čiastočne, je zobrazený ako malá časť, ako zrnko piesku na brehu nekonečného oceánu.
Je to len jeden list – realita – nášho Svetového stromu. A každý takýto list – realita – má svoj vlastný rozmer a presne definovanú polohu na kmeni Svetového stromu. Zvláštne, však?!
Princíp kvantovania priestoru je prezentovaný na základe špecifickej charakteristiky, ktorú súčasná fyzika pozná pre procesy prebiehajúce na mikroskopickej úrovni – kvantovania elektrónových dráh v atómoch. Mikrokozmos bol pomerne dôkladne študovaný jadrovou a kvantovou fyzikou, zatiaľ čo štúdium a pochopenie štruktúry makrokozmu je ešte len v plienkach.
Jednoduchosť a obraznosť védskeho jazyka nie sú náhodné. Tí, ktorí zaznamenali informácie do „Knihy svetla“, veľmi dobre chápali, že akýkoľvek špecializovaný jazyk na prezentáciu informácií nemôže byť prijateľný, pretože tí, ktorí ho vytvorili, by mohli všetci zahynúť z tej či onej príčiny a neboli by schopní sprostredkovať význam pojmov, ktoré používali, svojim potomkom. V dôsledku toho by nikto nebol schopný správne porozumieť informáciám.
Toto sa stáva krištáľovo jasným, ak vezmeme do úvahy príklad súčasnej vedy. Vedci vymysleli a zaviedli toľko vedeckých pojmov, že viac ako deväťdesiat percent ľudí žijúcich dnes nedokáže pochopiť ich význam. Niekedy to dosahuje bod absurdity, pričom niektorým vedeckým dielam rozumie len niekoľko ľudí na planéte.
A ak analyzujeme vývoj vedy, je zrejmé, že moderný vedecký jazyk by sa mohol stať absurdným a nezrozumiteľným pre budúce generácie už v nasledujúcom storočí, rovnako, ako sa napríklad jazyk stredovekých alchymistov javí ako absurdný a nevedecký súčasným vedcom, hoci v stredoveku bola alchýmia všeobecne uznávaná a bola akademickou disciplínou, ktorú študovali študenti na univerzitách. A keby neexistovala alchýmia, nikdy by nevznikla anorganická a organická chémia, ktoré už nemajú nič spoločné so svojou „matkou“.
Preto, ak je potrebné prenášať informácie vzdialeným potomkom, jediný spôsob, ako dosiahnuť požadovaný výsledok, je sprostredkovať ich v čo najprístupnejšom jazyku. Iba potom budú mať lingvisti a historici budúcnosti šancu čítať a rozumieť týmto informáciám. Z tohto pohľadu je teda jazyk prístupný a dostatočne obrazný na to, aby mu rozumel prakticky každý, dostatočnou zárukou, že prenášané informácie budú pochopené správne.
V čase písania „Knihy svetla“ existovali nielen špecializované termíny, ale aj rôzne abecedy pre ľudí rôzneho pôvodu a úrovne zasvätenia. To vytvorilo systém, ktorý umožňoval úplnú kontrolu nad prístupom k informáciám. V tých dávnych dobách sa dobre chápalo, že informácie sú veľmi silnou zbraňou, ktorá by sa nemala dostať do rúk duchovne nezrelých ľudí, ktorí by ich mohli použiť na sebecké účely alebo z nevedomosti, čo by následne mohlo viesť k viac či menej globálnym katastrofám…
Nikolaj Levašov. „Nehogoménny vesmír“
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info



