Zvykli sme si myslieť, že urbanizácia je symbolom pokroku. Výškové budovy, doprava, technológie, široká škála príležitostí – to všetko je vnímané ako prirodzený priebeh vývoja civilizácie. Ale za posledné desaťročia veda nahromadila množstvo údajov, ktoré nás nútia pozerať sa na tento proces úplne inak. Vynára sa jednoduchá otázka: čo sa stane s človekom, keď prostredie, v ktorom sa jeho telo vyvíjalo milióny rokov, je v priebehu niekoľkých generácií nahradené betónom, sklom, hlukom a vysokou hustotou obyvateľstva?
Najznepokojujúcejší vedecký fakt
Niektoré z najznámejších štúdií v tejto oblasti uskutočnila Aarhuská univerzita (Dánsko) a Karolinska Institute (Švédsko) na základe analýzy národných registrov obyvateľstva. Výsledky boli neočakávané. Ľudia vychovaní v najviac urbanizovanom prostredí majú výrazne vyššie riziko vzniku psychóz vrátane schizofrénie v porovnaní s tými, ktorí vyrastali vo vidieckych oblastiach. V najväčších štúdiách toto riziko dosahuje približne 2,5 – 2,7-násobok. Je dôležité pochopiť: nejde o to, že mesto „spôsobuje“ schizofréniu. Je to komplexné ochorenie zahŕňajúce genetické a environmentálne faktory. Takáto silná súvislosť však znamená jednu vec: prostredie, v ktorom človek žije, môže významne ovplyvniť pravdepodobnosť vzniku aj tých najťažších duševných chorôb. Toto zistenie sa stalo jedným z najpresvedčivejších dôkazov o tom, že prostredie nie je vedľajším faktorom, ale kľúčovou súčasťou ľudského zdravia.
Čo presne odlišuje moderné mesto?
Ak sa pozriete na vedecké publikácie z posledných desaťročí, je zrejmé, že výskumníci zriedkavo považujú „mesto“ za jeden faktor. Študujú špecifické prvky mestského prostredia. Medzi ne patria: chronický hluk; znečistenie ovzdušia; svetelné znečistenie; vysoká hustota obyvateľstva; neustály prúd reklamy a informácií; chronický sociálny stres; úbytok prírodných priestorov; a sedavý spôsob života. Každý z týchto faktorov sám o sebe môže zhoršiť zdravie. Keď pôsobia súčasne a denne počas desaťročí, ich vplyv sa môže zosilniť. Preto moderný výskum čoraz viac vníma mestské prostredie ako súbor chronických stresorov. Čo sa však stane, keď sa človek ocitne v prírode?
Tu je obraz prakticky opačný. V posledných rokoch boli publikované stovky štúdií, ktoré ukazujú, že pravidelný kontakt s prírodným prostredím je spojený s pozitívnymi zmenami v tele. Najkonzistentnejšie výsledky sa týkajú: zníženej úrovne chronického stresu; zníženej úzkosti; zlepšenej koncentrácie; rýchlejšieho zotavenia z duševného stresu; zvýšenej celkovej psychickej pohody; a nižšieho rizika mnohých duševných porúch. Obzvlášť zaujímavé sú štúdie detstva. Ukazujú, že deti vyrastajúce v blízkosti zelených plôch v priemere vykazujú lepšie ukazovatele pozornosti, emocionálnej stability a duševného zdravia. Príroda samozrejme nie je „všeliek“. Dôkazy však čoraz viac naznačujú, že prírodné prostredie je pre ľudské telo najprospešnejšie.
Kľúčový záver
Veda zatiaľ netvrdí, že mestá sú príčinou duševných chorôb. Ale už teraz presvedčivo dokazuje opak. Prostredie, v ktorom žijeme, má oveľa silnejší vplyv na naše zdravie, ako sa predpokladalo len pred niekoľkými desaťročiami. A zatiaľ čo mestské prostredie sa čoraz viac vníma ako zdroj chronického stresu, prírodné prostredie naopak vykazuje vlastnosti, ktoré podporujú regeneráciu tela. Možno hlavnou otázkou 21. storočia už nie je: „Ako môžeme postaviť ešte viac miest?“ Ale úplne inak: „Ako môžeme zabezpečiť, aby človek žijúci v meste nestratil spojenie s prírodou?“
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info