Pomerne často počuť od najatých rečníkov parazitov a ľudí, ktorí slepo veria učebniciam, že vraj „pred nami nič nie je skryté“. Existuje však veľa dôkazov o tom, že artefakty, ktoré nezapadajú do pseudohistorických mýtov v takzvanej „oficiálnej histórii“ vytvorenej západnými a prozápadnými falzifikátormi a chronológie Scalliger-Petavius , ktorá nebola skutočne dokázaná, a ktorú ľudstvu vnútil Vatikán (vtedy „Svätý Rím“), aby urobil svoje vlastné a celé európske dejiny starobylými, sú nielen skryté, ale aj zničené.
A samozrejme, väčšina nezávislých výskumníkov, ktorí odhaľujú tieto falošné mýty, je okamžite obvinená služobníkmi parazitov z „nekompetentnosti“ vo vzťahu k „historickej vede“. Ale aj napriek tomu existuje a vo všetkých dobách existovala skupina poctivých historikov a archeológov, pre ktorých bola pravda vždy drahšia, ako možnosť kariérneho rastu a „firemnej solidarity“ vo vzťahu k ochrane všetkých tých bludov a falošnej interpretácie minulosti a skutočných lží, ktorých sú plné historické knihy.
Už sme hovorili o dielach takých čestných historikov ako Nikolaj Morozov, Alexander Pyžikov, Svetlana Žarnikova, Lydia Grot, Dmitrij Belousov a niektorí ďalší. A dnes chceme predstaviť ďalšieho zaujímavého ruského historika a archeológa – kandidáta historických vied, doktora filozofie profesora Andreja Burovského, autora množstva kníh, kde odhaľuje mnohé známe rusofóbne mýty v tejto verzii „oficiálnej histórii“, ktorú nám vnútil Západ.
Tu je to, čo povedal pred niekoľkými rokmi v programe „Kontrola tieňov“ o ukrývaní artefaktov „nepohodlných“ pre oficiálnu históriu, ktoré vyvracajú túto bežnú mylnú predstavu alebo dokonca vedomé klamanie národov Zeme týkajúce sa našej minulosti: „.. Každých 10 rokov archeológia zdvojnásobuje svoj faktografický základ, to znamená, že počet prameňov minulosti je kolosálny a stále rastie rýchlejšie a rýchlejšie. Žijeme v ére prudkého rozvoja archeológie. A dnes veľa kopú, lebo všade sa stavia a v niektorých krajinách tieto vykopávky viedli ku kríze národného povedomia…
Niekoľkokrát som sa stretol so situáciou, že nálezy nie sú z rôznych dôvodov zverejnené a publikované. Dôvody sú rôzne: objavia vec tak neštandardnú, že sa tomu jednoducho nedá uveriť, aj keď je to naozaj pravda. No poznám napríklad dva prípady, keď objavili zvláštny model akéhosi lietadla alebo vrtuľníka a informáciu o nej zverejnili až po niekoľkých rokoch, po preverení informácií.
Ďalší dôvod: keď sú nálezy v rozpore s politickou korektnosťou. Keď sú nálezy také neštandardné, že porušujú nielen všetky predstavy o živote starovekých spoločností, ale vo všeobecnosti – celý obraz histórie. No keď napríklad v Južnej Amerike nájdu veľmi kuriózne pohrebiská ľudí, ktorí vyzerajú skôr ako plazy. Alebo nájdu legendárne kamene Ica, ktoré zobrazujú to, čo by sa nemalo zobrazovať. Toto je na úplne samostatný rozhovor. Alebo, povedzme, nájdu kamene spracované z horného paleolitu, no tie sú staré asi 120-tisíc rokov. Toto (z pohľadu vedy) „nemôže byť“!
Okrem toho existuje taký koncept ako „eolity“ – to sú staré kamene, ktoré boli zbierané v Európe v 19. a začiatkom 20. storočia, ale vo vrstvách, ktorých vek je v rozpore s predstavami o veku ľudstva. Sú staršie ako štvrtohory – majú 5 miliónov rokov, 7 miliónov rokov. A v tom čase podľa oficiálnej verzie ešte žiadny človek neexistoval. A tiež nie je známy žiadny tvor, ktorý by dokázal vyrobiť takéto kamenné nástroje. Ale tieto kamene sa zbierali vo veľkom množstve. A aj keď sa vo vede vytvorila nová schéma, nič na tom nezmenil ani názor francúzskeho archeológa Gabriela de Mortillet (zakladateľ modernej francúzskej archeológie, ktorý veril, že eolity sú pravé).
„Vieme, kedy sa začalo osídľovanie Európy a každý iný názor je podľa definície nesprávny.“ A práve tu sa dejú úžasné veci. V roku 2009 som bol na mieste Chelyac, to je juh Francúzska. Je tam také malé múzeum, po francúzsky útulné, kde v kaviarni dávajú chutné jedlo a takú krásnu kávu – cappuccino. A zrazu tam vidím toto múzeum, kde sú mastodonty, Stenonove kone, teda predkovia oboch zebier, aj koní a somárov, býkov s takými mohutnými antilopými rohmi, fauna stará asi 2 – 3 milióny rokov. A zrazu vidím vitrínu s nápisom „nástroje staré 1 milión 900 tisíc rokov“.
Pýtal som sa cez prekladateľa, ako veľmi tomu môžem veriť? Berú ma na balkón s výhľadom na údolie rieky Shelyak a ukazujú: vidíte, tamto sme našli tohto mastodonta, a tak sa medzi jeho rebrami našiel hrot kameňa. Vidíš tohto koňa? Našli sme ju v tejto oblasti. Aj ona mala medzi rebrami ďalší kamenný hrot. Boli to zbrane…
Keď však majiteľ múzea povedal kolegom o svojich zisteniach, odpovedali mu jednoducho: „To nemôže byť, pretože toto nikdy nemôže byť!“ „Európa, ako viete, bola osídlená najskôr 1 milión 200 tisíc rokov.“ A za všetky jeho vyjadrenia, že objavené nálezy videl na vlastné oči, sa mu opäť opakovali zapamätané frázy… Prostredníctvom môjho spoluautora – Pavla Pučkova som našiel publikácie vo francúzštine a nemčine, kde boli zverejnené informácie o týchto kameňoch.
Stretol som Francúza, ktorý mi povedal niečo, čo hovorí málokto. A okrem iného vyrozprával aj tento príbeh: jeho otec pracoval v Múzeu človeka, kde sa tieto kamene, eolity, nachádzali. A tam medzi eolitmi sú zväčša také, ktoré zjavne nie sú nástroje staroveku, ale sú vytvorené prírodou. A sú to kamene, ktoré sa nedajú tak ľahko odlíšiť od diel človeka. Je to tak preto, lebo čo bolo v tridsiatych rokoch „podozrivé z rozumnosti“, bolo vyhodené. Prečo? Plocha sa v dôsledku globálnej krízy zmenšila a zbierku sa rozhodli okresať – vyhodiť „nevhodné“ predmety. A zanechali evidentne iba prirodzené eolity a tam, kde bolo podozrenie, že ich vytvorila rozumná bytosť, všetko vyhodili. A toto je skutočný príbeh.
Tu sú pre vás konkrétne prípady, ako sa oficiálni vedci zbavujú artefaktov, ktoré nezapadajú do učebnicových mýtov. Z rovnakého dôvodu sú sklady mnohých múzeí zavalené podobnými artefaktmi, ktoré nikto nevystavuje vo verejnej sfére. A z rovnakého dôvodu existuje celý systém špeciálneho prístupu do rôznych historických archívov, kde existujú dôkazy, ktoré vyvracajú oficiálne lži falšovateľov. A, samozrejme, prítomnosť takýchto artefaktov nielenže nie je propagovaná, ale je pred bežnými ľuďmi skrytá.“
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info