Americké spravodajské služby urobili obrovský kus práce, aby zdiskreditovali fenomén UFO a globálne skreslili informácie uniknuté do médií. Skeptici, ktorí sa často odvolávajú na zverejnenú oficiálnu správu „Condonovej komisie“, si ani nepredstavujú, že spolu so slávnym jadrovým vedcom Dr. E. Condonom bol v tejto komisii aj tvorca atómovej bomby R. Oppenheimer, astrofyzik D. Menzel, špecialista na magnetizmus a ionosféru L. Berkner, astronóm A. Hynek (z ktorého sa neskôr stal slávny ufológ), ako aj množstvo zamestnancov CIA. Pokyny, ktoré tento dostal od vlády, sa scvrkli na známu frázu E. Condona, keď ešte predtým, ako komisia začala svoju prácu, vyhlásil fenomén UFO za čistú halucináciu.
Na tlačovej konferencii v roku 1956 však americký prezident Harry Truman povedal toto: „Vlasťou lietajúcich tanierov nie sú ani Spojené štáty, ani žiadna iná pozemská mocnosť a nie sú ani americkou, ani ruskou tajnou zbraňou.”
Ešte úprimnejšie je tajné memorandum tajomníka spomínanej komisie R. Loweho, v ktorom sa uvádza: „Náš výskum by mal viesť k súboru dôkazov, pomocou ktorých je potrebné pôsobivým spôsobom vysvetliť nereálnosť Pozorovanie UFO. Trik musí spočívať vo formulovaní projektu vo forme, ktorá sa širokej verejnosti javí ako objektívna štúdia, no vedcom sa javí ako závery skupiny skeptikov, ktorí sa úprimne snažia byť objektívni, ale nemajú reálnu nádej na nájdenie definitívneho dôkazu. “
To všetko viedlo k tomu, že z projektu odišlo množstvo skutočne poctivých vedcov vrátane už spomínaného A. Hynka a vytvorili si vlastný ústav na štúdium UFO. Vedci sa tak už koncom 60. rokov dvadsiateho storočia delili na dve skupiny, z ktorých jedna nepovažovala problém za uzavretý a druhá poctivo odrábajúca vládne peniaze striktným dodržiavaním „pokynov zhora“ a skúšala všetkými možnými spôsobmi uzavrieť tento problém. Podľa L. Zamoyského, A. Hynka, V. Azhazhiho a mnohých ďalších známych výskumníkov bol za druhou skupinou vedcov jasne viditeľný „tieň vládnych síl“.
Americký výskumník T. Shawcross tiež robí definitívny záver týkajúci sa Condonových oficiálnych správ, ktorý poznamenáva: „Výskumníci UFO dlho predpokladali, že jeho správa je v najlepšom prípade produktom neobjektívneho výskumu a v horšom prípade dezinformácie vytvorenej pod kontrolou CIA. Treba povedať, že na takúto kritiku existujú dobré dôvody. Condon vyhodil dvoch členov výboru, ktorí boli lojálni k myšlienke existencie UFO a mimozemskej hypotézy.“
Na Condonov zaujatý názor poukazujú aj D. Randels a P. Howe, ktorí poznamenávajú, že Condon dôrazne odporúčal znížiť známky deťom, ak vo svojich esejach spomínajú UFO. Navrhol aj represívne opatrenia voči autorom kníh o UFO. Medzitým, ešte v roku 1969, vedci z Amerického inštitútu pre letectvo a astronautiku spochybnili závery Condonovej komisie. Jasný nesúhlas s týmto projektom vyjadrila aj Americká asociácia pre vedu (AAAS).
Ďalší dvaja vedci, K. Sagan a T. Page, publikovali knihu „UFOs – Scientific Debates“, ktorá obsahovala všetky tie početné prípady pozorovaní UFO, ktoré neboli zahrnuté v oficiálnej časti Condonovej „správy“. Tiež trinásť popredných amerických vedcov podpísalo deklaráciu, v ktorej dôrazne odporučili americkej vláde, aby zachovala archívy o UFO a preniesla ich do kompetentného vedeckého ústavu na otvorený výskum kvalifikovanými vedcami. Toto želanie však bolo úplne ignorované.
Záver je teda jasne viditeľný, že všetky vyhlásenia o absencii skutočného prejavu fenoménu UFO robia buď extrémne nekompetentní ľudia v tejto oblasti, alebo tí bezohľadní vedci, ktorí „na príkaz zhora“ úmyselne zavádzajú verejnosť. .
Medzitým v ZSSR, napriek úplnému popieraniu fenoménu UFO úradníkmi, orgány činné v trestnom konaní vykonali aktívny výskum v tejto oblasti. Študijný program UFO na ministerstve obrany tak spočiatku dostal kódové označenie „Grid MO“, potom sa projekt stal známym ako „Galaxy MO“ a nakoniec „Horizont“, ktorý získal najvyšší stupeň utajenia. A vo vojenskej jednotke 73790 sa až do roku 1991 pracovalo v rámci programu Thread-3 pre výskum UFO, ktorý sa nazýval „Zdôvodnenie koncepcie a prognózy očakávaných výsledkov experimentálnych a teoretických štúdií fungovania nekonvenčných motorov a ich interakcia s prostredím.“
Stále nevieme, prečo niektorí americkí prezidenti, ktorí sľúbili odtajnenie materiálov o UFO, úplne zabudli na svoje sľuby, keď sa dostali k moci, zatiaľ čo iní, ako napríklad J. Kennedy, sú zabití v predvečer svojich naplánovaných odhaľovacích prejavov. Medzitým je už s určitosťou známy jeho výrok z roku 1960: „Prišiel som k záveru, že lietajúce taniere sú skutočné kozmické koráby, ktoré prileteli z iných svetov.“
Pomerne hlúpo vyzerajú aj vysvetlenia o nevhodnosti a nemožnosti klasifikácie informácií o UFO v podmienkach „senzáciechtickej“ západnej tlače. Napríklad, keď sa zvesti o udalostiach v Roswelli dostali do Washingtonu, zapojila sa do toho CIA. Svedkovia museli podpísať zmluvu o mlčanlivosti; tí najnepokojnejší boli zastrašovaní, bití alebo zmizli bez stopy. V rámci projektu Blue Book sa vykonalo obrovské množstvo práce na diskreditáciu problému UFO s cieľom upokojiť verejnosť.
Pravda, nedávno sa objavila verzia, že „Roswellský incident“ bola „špeciálna operácia“ NSA a CIA s cieľom odvrátiť pozornosť od skutočného kontaktu vlády USA s predstaviteľmi istej civilizácie. A stále nie je jasné, či išlo o predstaviteľov mimozemskej inteligencie alebo o jednu z tých civilizácií žijúcich v podzemných dutinách Zeme, o ktorých hovoril E. Snowden. Jedno je však jasné – fenomén UFO vôbec nie je halucinácia. A hoci časť tohto javu je skutočne spôsobená tajným vývojom v USA a ZSSR, ako aj intenzívne sa rozvíjajúcimi holografickými technológiami, nemôžeme vylúčiť možnosť, že ďalšia časť fenoménu priamo súvisí s inými civilizáciami.
T. Shawcross vo svojej knihe „Aliens from Outer Space?“ cituje spomienky D. Robertsa, ktorý bol v roku 1947 spolumajiteľom rozhlasovej stanice KGFL v Roswelli. Tvrdí, že po odvysielaní informácií o havárii UFO v miestnom rozhlase mu z Washingtonu zavolali z kancelárie jedného zo senátorov a dostal kategorické ultimátum: buď prestanete vysielať akékoľvek informácie o tomto incidente, alebo rádio stanica príde o licenciu.
Roberts si zároveň veľmi dobre pamätá, že armáda okolo oblasti s troskami postavila bariéry, ktoré tesne blokovali prístup k padnutému predmetu. To by sa v prípade pádu meteorologického balóna stať nemohlo (ako sa neskôr uviedlo v oficiálnych vyhláseniach armády), keďže takýchto lôpt sa povaľovalo veľa a nevzbudzovali takú veľkú pozornosť armády. Podobnému tlaku úradov boli vystavení aj redaktori miestnych novín.
L. Sleppi, operátor teletypu na rádiovej stanici v Albuquerque, prijímal prichádzajúcu informáciu o prenose lietajúceho disku z Roswellu, keď sa zrazu na monitore objavilo hlásenie: „Pozor Albuquerque, zastavte prenos. Správa národného významu. Žiadny prevoz…“ Zároveň bol prerušený prenos informácií z vojenskej základne, takže operátor bol nútený prebudovať tlačovú správu za pochodu.
Major J. A. Marcel z 509. bombardovacieho krídla, ktorý sa po odchode do dôchodku zúčastnil na vyšetrovaní incidentu s UFO, tvrdil, že príbeh o meteorologickom balóne bol vymyslený, aby odvrátil pozornosť verejnosti od pravdy.
Tim Shawcross vo svojej investigatívnej reportáži tiež prichádza k veľmi jasným záverom: „Príbehy o vyhrážkach, zákazoch zverejňovania… to všetko naznačuje, že letectvo sa snažilo mať informácie pod spoľahlivou kontrolou a celú záležitosť čo najrýchlejšie odovzdať elitnej skupine armádnych vodcov a vied, ktorá by mohla posúdiť tento problém.“
Okrem toho Shawcross cituje text už odtajneného dokumentu z 18. novembra 1952, pripraveného pre prezidenta Eisenhowera na preskúmanie operácie Majestic 12. Výňatok z tohto dokumentu podrobne popisuje, čo sa vlastne v tom čase dialo:
„24. júna 1947 civilný pilot letiaci nad Cascade Mountains v štáte Washington spozoroval deväť diskovitých lietadiel, ktoré sa vo formácii pohybovali vysokou rýchlosťou. Hoci to nebolo prvé pozorovanie takýchto objektov, bolo to prvé, ktoré pritiahlo pozornosť médií. Čoskoro nasledovali stovky správ o pozorovaní tohto druhu. Mnohé z týchto pozorovaní urobili dôveryhodní vojenskí a civilní jednotlivci. Tieto správy viedli k nezávislému úsiliu rôznych vojenských skupín overiť povahu týchto objektov a ich účel v záujme národnej bezpečnosti. Bolo vypočúvaných niekoľko očitých svedkov a boli vykonané neúspešné pokusy prenasledovať uvedené disky v lietadlách počas ich letov. Reakcia verejnosti na tieto správy miestami hraničila s hystériou.
Napriek tomuto úsiliu sa o povahe predmetov vedelo len málo, kým miestny farmár nenahlásil, že jeden z diskov sa zrútil v odľahlej oblasti Nového Mexika, ktorá sa nachádza približne stotridsať kilometrov severozápadne od leteckej základne Roswell.
7. júla 1947 začala tajná operácia zbierania trosiek na vedecký výskum. Počas tejto operácie letecký prieskum zistil, že štyri malé humanoidné tvory boli zrejme vymrštené z lode predtým, ako explodovala. Na zem dopadli asi tri až štyri kilometre od miesta havárie. Všetci štyria boli mŕtvi a ich telá boli vážne poškodené predátormi a pobytom vonku asi týždeň predtým, ako ich objavili.
Prevoz týchto tiel prevzal špeciálny vedecký tím… Civilní a vojenskí očití svedkovia dostali príslušné inštrukcie, ako majú prezentovať udalosti, ktorých boli svedkami. Novinárom bola ponúknutá presvedčivá verzia zakrývania skutočných udalostí. Podľa tejto verzie sa tvrdilo, že objektom bol meteorologický balón, ktorý zablúdil…“
V dokumente sa tiež uvádza, že generál Twining a Dr. Bush v priebehu štúdia spadnutého zariadenia dospeli k jednomyseľnému predbežnému záveru, že disk bol prieskumným vozidlom krátkeho dosahu a nebol vytvorený v žiadnej krajine na svete. Termín „mimozemské biologické bytosti“ bol prijatý na označenie mŕtvych tvorov. Pokusy o rozlúštenie nájdených vzorov písma, ako aj o pochopenie princípu fungovania pohonného systému a spôsobu prenosu energie boli neúspešné.
Medzitým bola oficiálna politika Washingtonu týkajúca sa fenoménu UFO zameraná na diskreditáciu ufologických organizácií a popieranie zjavných faktov o pozorovaní neidentifikovaných lietajúcich objektov.
Dôležitú úlohu pri vývoji práve takejto stratégie zohrala „správa o stretnutiach Vedeckého poradného zboru o neidentifikovaných lietajúcich objektoch“, ktorá sa konala pod záštitou CIA v januári 1953. Závery správy boli založené na predpoklade, že „pokračujúci nárast záujmu o nahlasovanie týchto javov v časoch globálnej nestability predstavuje hrozbu pre normálne fungovanie ochranných vládnych agentúr“.
Ukazuje sa teda, že fenomén UFO predstavuje hrozbu pre štátnu moc. Najlepším spôsobom boja proti takejto hrozbe by preto bolo utajovanie akýchkoľvek informácií o UFO a diskreditácia možných únikov informácií. Mnoho iných štátov zaujalo podobný postoj ohľadom UFO.
Napríklad v ZSSR fenomén UFO nielenže nebol propagovaný, ale bol tiež otvorene umlčaný. Do mája 1989 teda existoval príkaz Úradu na ochranu štátnych tajomstiev, ktorý zakazoval zverejňovanie materiálov o UFO v tlači bez povolenia Katedry všeobecnej fyziky a astronómie Akadémie vied ZSSR, t.j. v prípadoch, keď tieto pozorovania nemožno „odpísať“ ako štarty kozmických lodí, meteorologických balónov alebo vysvetliť ako „prírodný jav“.
Výsledky incidentov UFO boli klasifikované rovnakým spôsobom ako v USA a iných západných krajinách, ale aj tak sa niektoré informácie, tu aj tam, dostali k bežným ľuďom. Napríklad 11. júla 1954 britský hlavný maršál Lord Dowding povedal: „Existuje viac ako 10 000 správ o pozorovaní (UFO). Väčšina z nich nemá žiadne vedecké vysvetlenie… Som presvedčený, že tieto predmety existujú a že ich nevyprodukoval žiadny z pozemských národov.“
V samotnom Spojenom kráľovstve všetky informácie a správy o UFO zhromažďuje a analyzuje tajná jednotka DI 55, čo znamená „55. ministerstvo obrany“. Práve sem, v priestoroch komplexu vládnych budov, prúdia správy od armády, polície, súkromných osôb a vládnych predstaviteľov z celej krajiny. Je nepravdepodobné, že by „meteorologické balóny“, „pódiá kozmických nosných rakiet“, „guľové blesky“ alebo „planéta Venuša“ mohli byť takým záujmom spravodajských služieb.
Zaujímavý výrok v tomto smere urobil v novembri 2001 v rozhovore pre kanál REN-TV bývalý zástupca hlavného veliteľa ruských vzdušných síl N. Antošin, ktorého obsah je nasledovný: „Mnohí si mysleli, že ľudia sú blázni do týchto UFO. Ale je tu toto všetko. Sám som to videl. Spolu s celým plukom, v ktorom som slúžil. Mesiac sme potom odpisovali istým orgánom. A oni nám povedali: „Prestaňte. Bol to guľový blesk.“ Akoby sme nevideli guľový blesk. A potom, v priebehu niekoľkých sekúnd, sa svietiaca hmota zmenší do bodu a zmizne z dohľadu. Je jasné, že to nie je guľový blesk, ale lietadlo, ktoré letí kolosálnou rýchlosťou.“
Dokonca aj vojenskí piloti potvrdzujú, že niektoré UFO sú zjavne zariadeniami ľudskej povahy a nemajú nič spoločné s „halucináciami“, „planétou Venuša“ alebo „prírodnými javmi“. To všetko opäť dokazuje, že by ste nemali slepo dôverovať oficiálnym informáciám úradov a vždy by ste mali používať vlastný mozog, aby ste sa nestali obeťou ďalšieho globálneho podvodu. A samozrejme, táto dezinformačná kampaň vôbec nesúvisela so starosťou o psychiku obyvateľstva, ale s tým, že vládne agentúry a spravodajské služby študovali mimozemské technológie aj mimozemské bytosti, ktoré sa im dostali do rúk…
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info