Prečo sa budúci architekti čoraz viac obracajú nie na mrakodrapy, ale na stromy.
Poslednú dobu sa po celom svete objavujú správy, ktoré by sa ešte nedávno zdali ako sci-fi. Jedno mesto stavia štvrte, ktoré dokážu samostatne zhromažďovať dažďovú vodu. Ďalšie navrhuje budovy, ktorých vetranie funguje ako termitiská. Niekde vznikajú fasády, ktoré napodobňujú štruktúru listov rastlín pre efektívnejšie chladenie. V odborných kruhoch čoraz častejšie zaznieva jedno slovo: biomimikry. Je to oblasť, v ktorej inžinieri, architekti a urbanisti hľadajú riešenia nie v učebniciach stavebníctva, ale v samotnej prírode.
Na prvý pohľad sa táto myšlienka zdá byť nezvyčajná. Posledné dve storočia sa civilizácia snažila čo najviac dištancovať od prírodných procesov. Mestá boli vnímané ako protiklad lesov. Betón bol postavený do kontrastu s pôdou. Inžinierstvo bolo stavané do kontrastu s biológiou. Dnes sa však situácia začína meniť. Čím zložitejšie sú moderné environmentálne výzvy, tým viac odborníkov zisťuje, že mnohé problémy už príroda vyriešila dávno predtým, ako sa objavil človek.
Predstavte si les. Nemá ministerstvo vodného hospodárstva, oddelenie odpadového hospodárstva ani energetickú spoločnosť. Les však úspešne prerozdeľuje vodu, recykluje organickú hmotu, udržiava úrodnosť pôdy, reguluje teplotu a zabezpečuje udržateľnosť celého systému po stovky a tisíce rokov. Navyše, les to dosahuje bez vytvárania skládok, bez neustálej spotreby fosílnych palív a bez ničenia vlastného životného prostredia. Táto skutočnosť čoraz viac priťahuje pozornosť výskumníkov, ktorí študujú mestá budúcnosti.
Obzvlášť výpovedné sú súčasné projekty takzvaných „špongiových miest“, ktoré sa aktívne rozvíjajú v Ázii, Európe a Severnej Amerike. V dôsledku čoraz častejších klimatických anomálií, silných dažďov a záplav mnohé obce dospeli k záveru, že tradičné systémy odvodňovania vody už nedokážu zvládnuť nové podmienky. Namiesto urýchlenia odvodňovania vody betónovými kanálmi začali inžinieri študovať prírodné krajiny. Výsledkom boli parky, zelené strechy, priepustné povrchy a umelé mokraďové systémy, ktoré fungujú na rovnakých princípoch ako prírodné ekosystémy. Mesto postupne začína s prírodou spolupracovať a nie s ňou bojovať.
Problém sa však neobmedzuje len na vodu. Výskum ukazuje, že stromy dokážu efektívne ochladzovať prostredie bez klimatizácie, a to pomocou odparovania vlhkosti a vlastností svojej vlastnej štruktúry. Niektoré moderné budovy sa už navrhujú tak, aby tieto mechanizmy napodobňovali. Podobným spôsobom sa skúmajú koralové útesy, mraveniská, vtáčie hniezda a dokonca aj štruktúra zvieracích kostí. Príroda sa nestáva zdrojom zdrojov, ale zdrojom inžinierskych riešení.
Najzaujímavejšie je, že tieto zmeny ovplyvňujú nielen technológie, ale aj svetonázory. Dlho bolo mesto vnímané ako víťazstvo ľudí nad prírodou. Dnes čoraz viac odborníkov hovorí, že táto logika sa vyčerpala. Mesto budúcnosti sa čoraz častejšie neopisuje ako stroj, ale ako ekosystém. V takomto systéme sú nevyhnutné prepojenia, cykly, rozmanitosť a schopnosť samoobnovy. Mestské plánovanie efektívne začína prijímať jazyk ekológie.
V tejto súvislosti je rastúci záujem o lesy obzvlášť symbolický. Donedávna boli lesy vnímané predovšetkým ako zdroj dreva alebo miesto na rekreáciu. Dnes sa stávajú predmetom štúdia architektov, programátorov, inžinierov a špecialistov na umelú inteligenciu. Vedci začínajú vnímať lesy ako viac než len súbor stromov, ale aj ako jeden z najúspešnejších systémov riadenia zdrojov na planéte.
Často diskutujeme o tom, ako moderné technológie menia vzťah medzi ľuďmi a prírodou. História biomimikry odhaľuje ešte zaujímavejší proces. Ukazuje sa, že s pokrokom technológií sa ľudstvo čoraz viac obracia k prírode nie kvôli surovinám, ale kvôli vedomostiam. Možno najväčším zdrojom 21. storočia nebude ropa, plyn ani dáta. Možno to budú nahromadené skúsenosti prírody pri riešení zložitých problémov.
A ak architekti budúcnosti skutočne postavia mestá, ktoré sa podobajú lesom, nebude to krok späť od prírody, ale krok vpred k hlbšiemu pochopeniu fungovania samotného života.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info