Japonsko je krajina, v ktorej sa veľká pozornosť venuje šintoistickým a budhistickým duchovným praktikám. Bohaté duchovné dedičstvo viedlo k zvláštnemu, trochu mystickému prístupu k mnohým veciam v Japonsku. Napríklad v Japonsku existuje duchovný rituál, ktorý spočíva v obdivovaní prírody. Tento rituál je stredobodom pozornosti počas celého života priemerného Japonca. Aj v škole existuje okrem prírodopisu a biológie aj tento špeciálny predmet.
Na hodinách obdivovania prírody učitelia organizujú pre žiakov exkurzie, počas ktorých propagujú úctu k prírode a učia dôležitosť poznania prírodných zákonov. Okrem toho sú deti vychovávané k tomu, aby si vážili prírodu. V Japonsku sa verí, že obdivovanie prírody podporuje dobrý estetický vkus u detí a pomáha tiež zmierňovať stres a psychické napätie. Okrem toho deti v mestách nemajú možnosť byť neustále v kontakte s prírodou, preto sú pre nich takéto exkurzie spôsobom, ako si oddýchnuť od mestskej krajiny.
Japonský jazyk je veľmi bohatý na opisy prírody. Je potrebné poznamenať, že samotný dážď v japončine možno opísať 120 spôsobmi. V prípade obdivovania prírody existuje veľa druhov, napríklad:
Tsukimi – obdivovanie jesenného splnu;
Yukimi – obdivovanie prvého snehu;
Hanami – obdivovanie kvetov;
Sakuramankai – obdivovanie kvitnúcej sakury na jar.
V Japonsku sa vychováva k úcte nielen živými objektmi, ale aj neživými. Napríklad počnúc materskou školou, keď dieťa rozbije hračku, dieťaťu povedia, že jej ublížil. V Japonsku je aj vzdelávací systém usporiadaný inak. Na rozdiel od Európy sú prvé štyri ročníky v japonských školách venované výchove a formovaniu úcty k druhým a prírode, ako aj starostlivosti o ňu.
V Japonsku tiež existuje utilitárnejšia filozofia s názvom „Mottainai“. Čo sa dá preložiť ako „nič sväté“ alebo „plytvanie“. Je to učenie, ktoré odsudzuje plytvanie a zneužívanie zdrojov a produktov. Filozofia Mottainai sa v Japonsku vyvíjala dlho. Dôvodom príchodu národa k rešpektovaniu životného prostredia bola geografia: Japonsko leží na ostrovoch, na ktorých sú obmedzené zdroje a rozloha, čo sa dá samozrejme preniesť aj na celú civilizáciu a obmedzenie zdrojov planéty Zem.
Filozofia Mottainai implikuje úctu k plodom ľudskej práce, odmietanie iracionálneho konzumu a starostlivosť o prírodu.
Vďaka rozšíreniu tejto filozofie sa v krajine objavilo veľké množstvo opravovní, ktoré dávajú druhý život rozbitým a starým veciam.
V modernej podobe znamená „Mottainai“ redukciu odpadu, opätovné použitie, recykláciu. Podľa tejto filozofie musíte veci používať, až kým nestratia svoje spotrebiteľské vlastnosti, nevyhadzovať jedlo, kupovať iba to, čo skutočne potrebujete.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info