Globálny prechod na čistú a udržateľnú energiu zintenzívnil konkurenciu vo vývoji nových technológií skladovania energie, ktoré dokážu prekonať obmedzenia tradičných chemických batérií. Lítium-iónové batérie už preukázali svoju účinnosť v smartfónoch, notebookoch a elektrických vozidlách ranej generácie, ale majú niekoľko nevýhod: časom strácajú kapacitu, vyžadujú si ťažbu cenných zdrojov a ťažko sa recyklujú. Výskumné centrá po celom svete preto aktívne skúmajú nové oblasti materiálovej vedy a snažia sa vytvoriť zdroje energie s oveľa dlhšou životnosťou.
Za jednu z najsľubnejších oblastí sa považujú jadrové diamantové batérie. Táto technológia sa študuje v pokročilých laboratóriách vrátane výskumných inštitúcií vo Švajčiarsku a ďalších európskych krajinách. Tieto batérie sa vytvárajú pomocou syntetických diamantov a recyklovaných rádioaktívnych izotopov, ako je uhlík-14, ktorý sa dá získať z grafitových blokov vyradených jadrových reaktorov. Rádioaktívny materiál sa umiestni do nerádioaktívneho syntetického diamantu, čím sa vytvorí bezpečný a utesnený systém. Pomocou betavoltaického efektu diamantový kryštál premieňa tok beta častíc generovaný rozpadom izotopov na stabilný elektrický prúd.
Keďže izotopy ako uhlík-14 majú polčas rozpadu tisíce rokov, takéto energetické články sú teoreticky schopné generovať slabý, ale konštantný náboj po stáročia bez opätovného nabíjania alebo výrazného opotrebovania. V súčasnosti takéto mikrobatérie produkujú veľmi malé množstvo energie, čo ich robí nevhodnými pre smartfóny, elektrické vozidlá a iné zariadenia s vysokou spotrebou energie. Mohli by však byť obzvlášť užitočné v aplikáciách vyžadujúcich dlhotrvajúci a spoľahlivý zdroj energie: lekárske kardiostimulátory, hlbokomorské senzory, satelity, vesmírne sondy a iné systémy, ktoré vyžadujú roky autonómnej prevádzky.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info