Kategórie

Naši partneri





Flag Counter

Kašubovia – slovanský národ žijúci v Poľsku

Kašubovia sú západoslovanská etnická skupina žijúca na severe Poľska v poľskom Pomoransku na území nazývanom Kašubsko. Sú potomkami slovanských Pomoranov a majú svoj kašubský jazyk. Neoficiálnym hlavným mestom je mesto Kartuzy. Z veľkých miest žije najväčšie percento obyvateľov kašubského pôvodu v Gdyni na pobreží Baltického mora. Pôvodne bol hlavným povolaním Kašubov rybolov a v súčasnosti väčšina pracuje v oblasti cestovného ruchu.

Kašubovia sú priamymi potomkami starobylého slovanského kmeňa Pomoranov, ktorý obýval územie súčasného Pomoranského, Západopomoranského a Kujawsko – Pomoranského vojvodstva v Poľsku. Predpokladá sa, že predkovia Kašubov prišli na toto územie medzi rieky Oder a Visla počas veľkého sťahovania národov. Najstaršia oficiálna zmienka sa datuje do XIII. storočia (pečať vojvodu Barnima Pomeranského). V tej dobe nazývali Kašubov Pomoranskými Slovanmi a vlastnili územie okolo mesta Štetín. V súčasnosti žijú o niečo východnejšie v Pomoranskom vojvodstve.

V nasledujúcich epochách v západných častiach svojho územia sa Pomoranskí Slovania úplne ponemčili. Jedinou skupinou priamych potomkov Pomoranských Slovanov, ktorá si zachovala svoju identitu a žila do konca druhej svetovej vojny na území Západopomoranského vojvodstva, boli Slovinci, príbuzní Kašubov. Slovinci boli potomkami Pomoranských Slovanov žijúci v západnej časti starobylej Pomeranii a Kašubovia sa nazývali Pomoranskí Slovania žijúci vo východnej časti. Po skončení druhej svetovej vojny a pričlenení bývalej Pomeranii k Poľsku, boli poslední Slovinci aj s Nemcami bez výnimky vyhnaní z krajiny a podobný osud postihol aj mnohých Kašubov.

Podľa Vestfálskeho mieru v roku 1648, po skončení tridsaťročnej vojny, časť Západnej Pomeránie pripadla Švédsku a švédski králi si v rokoch 1648 – 1720 pridávali titul „Vojvoda z Kašubie“. V roku 1843 v Königsbergu rozhodli zmeniť oficiálny cirkevný poľský jazyk na nemecký, ale čoskoro bolo toto rozhodnutie zrušené a od roku 1852 sa na verejných školách vo Wejherowe vyučovalo v kašubskom jazyku.

V roku 1830 niekoľko stoviek Kašubov emigrovalo do Kanady, kde v provincii Ontário založili osadu Wilno, ktorá existuje dodnes a je to známa enkláva Kašubov v Kanade. V roku 1870 kašubskí a nemeckí emigranti založili rybársku dedinu na ostrove Jones medzi riekami Milwaukee a Kinnickinnic, ktorá sa v roku 1940 zmenila na priemyselnú oblasť.

Kašubovia majú svoju vlastnú hymnu. Oficiálne zdroje uvádzajú, že v Poľsku žije viac ako 300 000 Kašubov a podľa niektorých zdrojov až pol milióna. Väčšina Kašubov hovorí, že sú Poliaci podľa občianstva a Kašubovia podľa etnického pôvodu.

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info

Páčilo sa? Zdieľajte:

Ďalšie články z tejto kategórie