Menu

Kategórie

Naši partneri

Flag Counter
TOPlist

Fotosyntéza – evolučný výdobytok, ktorý dal ohromný impulz rozvoju života na planéte

 

Prvými živými organizmami po vírusoch boli jednoduché jednobunkové rastliny, ktoré prostredníctvom fotosyntézy pohlcovaním viditeľného spektra slnečného žiarenia, začali sami v sebe syntetizovať organické zlúčeniny nevyhnutné pre ich život. Do objavenia sa fotosyntézy, jednoduché organizmy získavali potrebné organické zlúčeniny z morskej vody, kde vznikali počas atmosférických elektrických výbojov.

Prvé rastlinné organizmy boli ešte veľmi primitívne, absorbovali iba nepatrnú časť slnečného žiarenia dopadajúceho na povrch oceánu. Fytoplanktón absorboval približne 1,5 – 2 % dopadajúceho slnečného svetla. Rýchlosť rastu rastlinnej biomasy závisela od takzvaného koeficientu biologickej účinnosti.

Fytoplanktón začal dobývať oceán, ktorý ovládali najjednoduchšie jednobunkové rastliny. V procese fotosyntézy fytoplanktón absorboval oxid uhličitý rozpustený v morskej vode a uvoľňoval ako vedľajší produkt kyslík. V noci, kedy sa fotosyntéza zastavila, fytoplanktón používal na svoju životnú aktivitu organické zlúčeniny syntetizované počas dňa. Tieto zlúčeniny pomohli fytoplanktónu obnoviť a udržať integritu a aktivitu jeho štruktúr.

Súčasne fytoplanktón rozkladal organické zlúčeniny a pre tento proces, opačný ako pri fotosyntéze, absorboval kyslík rozpustený v okolitej morskej vode, ktorý bol opäť väčšinou produktom fotosyntézy. V dôsledku toho, pri akomkoľvek rozklade organických zlúčenín sa absorbuje kyslík a ako vedľajší produkt rozkladu sa uvoľňuje oxid uhličitý.

Živočíšne mikroorganizmy (ak neberieme do úvahy Euglenu viridis a podobne), aj za tých najideálnejších podmienok pre nich, sa nemohli objaviť v prvotnom oceáne dovtedy, až kým fytoplanktón a potom vyspelejšie rastlinné organizmy, nenasýtili povrchovú vrstvu oceánu kyslíkom v takom množstve, aby sa zabezpečila normálna životná aktivita živočíšnych organizmov, ktoré sa v podstate zrodili v priebehu vývoja z najjednoduchších rastlinných organizmov.

Preto o prvom najjednoduchšom ekologickom systéme možno hovoriť len od momentu, keď sa objavili živočíchy, to znamená organizmy, ktoré absorbovali organické zlúčeniny. Ekologický systém nie je nič iné ako rovnováha medzi všetkými formami a typmi živých organizmov a ich biotopom …

S príchodom mnohobunkových živých organizmov sa začala ďalšia kvalitatívna etapa vývoja života. Pri zdokonaľovaní sa v nemilosrdnom boji o prežitie získali mnohobunkové organizmy, predovšetkým rastlinné, nové vlastnosti – rozdelenie funkcií medzi skupinami buniek, ktoré tvoria tento mnohobunkový organizmus.

Vznikla špecializácia buniek na vykonávanie určitých funkcií potrebných na normálne fungovanie celého mnohobunkového organizmu. A to viedlo k tomu, že v bunkách mnohobunkových rastlín špecializujúcich sa na fotosyntézu, sa aktivita tohto procesu zvýšila a v dôsledku toho sa zvýšil biologický koeficient účinnosti, ktorý v mnohobunkových rastlinách v prvotnom oceáne – rias – už dosahoval asi 4 %.

S príchodom mnohobunkových rastlinných organizmov začal ďalší nárast rastu biomasy v prvotnom oceáne. To na druhej strane viedlo k rýchlemu rastu počtu a rozmanitosti živočíšnych mnohobunkových organizmov, ktoré sa vďaka svojej vyššej aktivite vyplývajúcej z boja o prežitie stali evolučne dominantnými nad rastlinnými organizmami.

Avšak aj naďalej záviseli od množstva biomasy vytvorenej rastlinami počas fotosyntézy. Postupne sa živočíšne mnohobunkové organizmy rozdelili do troch hlavných typov:

1) Bylinožravé živočíšne organizmy.

2) Mäsožravé živočíšne organizmy, konzumujúce bylinožravé živočíchy.

3) Všežravé živočíšne organizmy, ktoré môžu konzumovať rastliny aj zvieratá.

Evolučný vývoj rastlinných organizmov viedol k rýchlemu rozvoju živočíšnych organizmov. Ekologický systém sa stal čoraz komplexnejším a rôznorodým. Čo a akým spôsobom zachovávalo harmóniu, rovnováhu medzi jeho všetkými živými organizmami?

Psi-polia emitované každým živým organizmom sa stali základom samoregulačného mechanizmu ekologického systému. Samoregulácia prebiehala vo vnútri každého druhu živých organizmov (tento mechanizmus bol podrobne vysvetlený v kapitole 3.).

Kyslík uvoľnený výsledkom fotosyntézy z morskej vody sa dostával do atmosféry planéty a jeho koncentrácia sa postupne zvyšovala. Počas atmosférických elektrických výbojov sa časť atmosférického kyslíka premenila na ozón a v dôsledku jeho zvyšovania koncentrácie v atmosfére sa začala objavovať v horných vrstvách atmosféry ozónová vrstva planéty.

Ozónová vrstva sa stala ochranným krytom proti ostrému slnečnému a kozmickému žiareniu. V priebehu času ozónová vrstva čoraz viac narastala a prišlo obdobie, keď jej hrúbka bola dostatočná na to, aby odrážala väčšinu tohto žiarenia. A tým vznikli podmienky pre rozvoj života na povrchu pevniny planéty.

Nikolaj Levašov „Posledný apel ľudstvu“

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info

Páčilo sa? Zdieľajte:

Ďalšie články z tejto kategórie