Pozrime sa na fascinujúci fenomén. Pamätáte si film s Harrym Potterom v hlavnej úlohe? Počasie nie je práve najlepšie. V jednej chvíli počas potuliek hlavnej postavy nekonečnými lesmi sa údajne v blízkosti objaví dievča pôvodného obyvateľstva Ameriky. Dej filmu však jasne ukazuje, že ide o nejaký druh halucinácie.
Je typické, že mnohé filmy o prežití zobrazujú takéto situácie. Vedľa hlavnej postavy sa údajne objaví druhá osoba. Pôsobí to celkom reálne, ale zostáva to ilúziou. Harry Potter teda nebol v tomto rozhodnutí sám. Akí by ste však boli prekvapení, keby ste sa dozvedeli, že skutoční cestovatelia a ľudia, ktorí sa stretli s ťažkými klimatickými podmienkami, hlásia záhadnú postavu, ktorá ich v určitom okamihu sprevádza na ich túrach.
Ukazuje sa, že veda tento zvláštny fenomén študovala a že skutočne existuje. Preto sa objavuje vo filmoch o prežití.
Predstavte si, že ste sami uprostred ľadovej púšte, sily vám unikajú a naokolo ani živá duša. A zrazu máte pocit, že niekto kráča vedľa vás. Nie nepriateľ, duch ani halucinácia v bežnom zmysle slova, ale tichý spoločník, ktorý vám akoby pomáhal ísť ďalej. Tento jav je známy ako syndróm tretieho človeka – jeden z najzáhadnejších psychologických javov, o ktorom opakovane informujú ľudia, ktorí sa ocitli na pokraji prežitia.
Tento efekt prvýkrát všeobecne popísal britský polárny bádateľ Sir Ernest Shackleton. Počas dramatickej antarktickej expedície začiatkom 20. storočia on a jeho spoločníci prežili neuveriteľné skúšky: ich loď rozdrvil ľad a posádka bojovala o život uprostred antarktického ľadu viac ako dva roky. Shackleton neskôr spomínal, že počas jednej z najnáročnejších túr mal neustále pocit, akoby po boku troch členov expedície kráčal štvrtý muž.
Odvtedy podobné príbehy rozprávajú horolezci, polárni bádatelia, námorníci a dokonca aj tí, ktorí prežili katastrofy. Známy horolezec Reinhold Messner opísal pocit spoločníka počas sólových výstupov v extrémnych podmienkach. Ľudia často uvádzajú, že tento neviditeľný „spolucestujúci“ ich nedesí, ale skôr upokojuje, pomáha im sústrediť sa a udržať si nádej.
Moderní vedci sa domnievajú, že príčina spočíva v zvláštnostiach fungovania mysle v extrémnom strese, vyčerpaní, chlade, nedostatku kyslíka a osamelosti. Za takýchto podmienok môže vedomie narušiť normálne spracovanie signálov zodpovedných za vnímanie vlastného tela a polohy v priestore. Niektorí výskumníci naznačujú, že ľudia doslova vytvárajú pocit prítomnosti inej osoby ako druh obranného mechanizmu, ktorý im umožňuje vytrvať v kritickom momente.
Najprekvapujúcejšie je, že tento jav sa vyskytuje u ľudí rôznych kultúr, profesií a vierovyznaní. Niektorí ho vnímajú ako čisto neurobiologický efekt, zatiaľ čo iní ho považujú za niečo záhadnejšie.
Ale bez ohľadu na vysvetlenie zostáva syndróm tretieho človeka jedným z najmimoriadnejších príkladov toho, kam až je ľudský mozog ochotný zájsť v snahe udržať svojho majiteľa nažive. Niekedy, keď nikto nie je nablízku, naša myseľ dokáže doslova vytvoriť niekoho, kto jej pomôže urobiť ďalší krok vpred, alebo nejde o výplod nášho mozgu a o reálnu bytosť…?
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info