Vďaka drsným zimám a chudobnej pôde sa Michiganský horný polostrov môže zdať ako nepravdepodobné miesto na poľnohospodárstvo. Výskumníci pracujúci s miestnym kmeňom Menominee však našli dôkazy o tom, že domorodé obyvateľstvo regiónu si vyvinulo rozsiahlu a komplexnú poľnohospodársku sieť, ktorá produkovala bohaté úrody kukurice, fazule a tekvíc šesť storočí predtým, ako prišli Európania.
„Rozsah týchto systémov je ohromujúci. Naozaj mení naše chápanie poľnohospodárstva v severnej oblasti Veľkých jazier,“ hovorí archeologička Susan Kooymanová z Michiganskej štátnej univerzity. Rozsah a komplexnosť týchto polí podľa nej prevyšuje všetko, čo bolo doteraz známe o predkolumbovskom východe Spojených štátov.
Štúdia sa zameriava na lokalitu Sixty Islands, ktorá sa nachádza neďaleko hraníc s Wisconsinom a je dlho spájaná s kmeňom Menominee. „Toto špeciálne miesto nám hovorí, odkiaľ sme prišli a kam ideme,“ hovorí David Grignon, ochranca historických pamiatok kmeňa a spoluautor štúdie Science.
Menominee spolu s ekoarcheologičkou z Dartmouth College Madeline McLister a jej kolegami preskúmali lokalitu pomocou lidaru namontovaného na drone, ktorý využíva lasery na mapovanie skrytých povrchových prvkov. Výskumníci boli šokovaní, keď objavili komplexný systém polí zložený z dlhých, nízkych záhonov, ktoré sa tiahli na ploche takmer 250 akrov. Vykopávky potvrdili, že farmári používali kompost a pravdepodobne zbierali úrodnú pôdu z blízkych močiarov na zvýšenie svojich úrod. Rádiokarbónové datovanie dreveného uhlia naznačuje, že tieto praktiky sa vyskytovali medzi rokmi 1000 a 1600 n. l. „Poľnohospodárstvo je tu oveľa väčšie a intenzívnejšie ako kdekoľvek inde vo východnej Severnej Amerike,“ hovorí McLister. V blízkosti však nie sú žiadne známky veľkých osád: „Tieto výsledky nás skutočne šokovali.“
Tieto záhony, ktoré dosahujú výšku od 10 do 35 centimetrov, zadržiavajú vlhkosť a teplo, čo umožňuje o niečo dlhšie a produktívnejšie vegetačné obdobie ako tradičné polia.
„Neboli tam žiadne ťažné zvieratá, takže všetko sa robilo ručne,“ hovorí McLister.
Choroby, ktoré priniesli Európania, zdevastovali komunity, ktoré obrábali pôdu. Oblasť potom zarástla lesom, ktorý zakryl jej poľnohospodárske dedičstvo. Mohyly sa líšili dĺžkou a orientáciou, čo naznačuje, že ich budovali rôzne skupiny a nie podľa jedného plánu. „Ukazuje to, že v krajine sa dajú robiť významné zmeny bez náčelníkov alebo kráľov,“ vysvetľuje archeológ Michael Adler z Južnej metodistickej univerzity.
Mohyly využívala mississippská kultúra (600 – 1400 n. l.), ktorá vytvorila jediné predkolumbovské mestá severne od Rio Grande. Jej centrum sa nachádzalo v oblasti Cahokia (dnešný East St. Louis, Illinois), ale jej vplyv siahal prinajmenšom až po Aztalan, veľkú osadu 300 km južne od Šesťdesiatich ostrovov v dnešnom južnom Wisconsine. Podľa Kooymana mohyly odrážajú vplyv staviteľov mohýl a poľnohospodárske produkty mohli byť obchodované s oblasťami ťažby medi okolo jazera Superior.
Adler dúfa, že lidar pomôže nájsť viac dôkazov o poľnohospodárstve v zalesnených oblastiach Veľkých jazier, ako aj v štáte New York a Novom Anglicku.
„Nehľadali sme dostatočne dôkladne a predpokladali sme, že len komplexné spoločnosti môžu tak výrazne zmeniť krajinu,“ súhlasí Kooymanová. Poukázala aj na úlohu spolupráce Dartmouth-Menominee: „Toto partnerstvo je budúcnosťou americkej archeológie.“
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info