Svoje osobné životné skúsenosti, skúsenosti jedného človeka, sú nedostatočné dokonca aj na prechod z evolučnej fázy zvieraťa do fázy rozumného zvieraťa. Kritický objem informácií nevyhnutný na prechod do fázy rozumného zvieraťa si vyžaduje naakumulovaných skúseností minimálne niekoľkých ľudí, čo sa aj zabezpečuje vo väčšine prípadov v rodine.
Nevyhnutný objem informácií na prechod zo štádia rozumného zvieraťa do štádia vlastného rozumného človeka si vyžaduje naakumulovanie skúseností minimálne niekoľkých generácií celého ľudského spoločenstva. Čím viac ľudí sa podieľa na tvorbe tejto informačnej banky ľudskej spoločnosti, tým rýchlejšie jediný človek môže prejsť fázu rozumného zvieraťa a začať rozvoj fázy vlastného rozumného človeka.
Pri tomto rozvoji je dôležité nielen množstvo informácií získaných od spoločnosti, ale aj kvalita týchto informácií a ich rozmanitosť. Rozmanitosť kvalitných informácií umožňuje človeku harmonicky rozvíjať svoj mozog, kedy nie iba jedna, ale mnohé oblasti mozgovej kôry sú schopné vytvoriť plnohodnotné telá neurónov.
Čím viac človek rozvíja rôzne aktívne oblasti mozgovej kôry, tým rýchlejšie a ľahšie prejde tento človek fázu evolučného rozvoja rozumného zvieraťa.
A čím skôr prejde dieťa z fázy rozumného zvieraťa do evolučnej fázy vlastného človeka, tým kvalitnejší základ sa vytvorí pre možnosť rozvoja fázy vysoko vyvinutého človeka.
Prvé dve vývojové fázy rozvoja človeka majú predovšetkým pasívny charakter zo strany rozvíjajúceho sa. Rastúce dieťa a neskôr dospievajúci vo väčšej miere pripomínajú „hubku“. „Hubku“ nasávajúcu do seba informácie najprv od svojej rodiny a potom dostupné informácie naakumulované ľudskou spoločnosťou za celú dobu jej existencie.
Nikolaj Levašov