Každé dieťa má senzibilné schopnosti od narodenia, ale postavené do pevných rámcov normy správania v spoločnosti, sa v priebehu času prispôsobí existujúcim podmienkam a nemôže rozvinúť svoje pôvodné schopnosti. Tu platí prirovnanie dieťaťa k vosku, keď z neho môžeme vytvarovať čokoľvek.
Väčšina z Vás si možno ešte pamätá svetlé a neobvyklé „sny“, ktoré ste v detstve videli, alebo nejaké podivné a nevysvetliteľné, z uhlu pohľadu ľudskej logiky, udalosti, ktoré sa diali v akomkoľvek veku. To mohli byť ozveny prejavov senzibilných schopností, ktoré sa mohli pri správnom prístupe rozvinúť v niečo viac.
Predstavte si, že ste sa narodili v rodine, kde rodičia spávali na strope a kde dematerializácia a teleportácia boli samozrejmosťou. Napodobňovaním rodičov by ste bez premýšľania prechádzali cez steny a telepatický (nie verbálny) spôsob komunikácie s nimi by bol prvým jazykom, ktorý by ste sa naučili. Ale už v prvej triede na základnej škole, tvárou tvár s verejnou mienkou a všeobecne akceptovaným štandardom správania, by ste zažili šok… myslím, že si sami môžete domyslieť ďalší priebeh udalostí… Alebo preháňam? Možno, ale iba trošku..
Pripomeňte si iba detstvo neskôr známeho veštca Edgara Cayceho, ktorý sa často hrával, s neviditeľnými pre iných, malými priateľmi na dvore svojho domu. Človek by si povedal, že táto šialená detská predstavivosť by mala byť rodičmi nemilosrdne zakázaná pre dobrú budúcnosť dieťaťa. Ale stalo sa neuveriteľné. Raz, keď Edgarova matka umývala riad, vyklonila sa z okna na kuchyni a zavolala na syna, že ho čakajú jeho malí priatelia. Táto malá epizóda viedla k veľkým následkom, k vytvoreniu inštitútu Edgara Cayceho, kde sa v súčasnosti dôkladne skúmajú jeho predpovede obsiahnuté v stovkách dielov..
Michael Dechta