Existujú závažné výsledky výskumov, ktoré dokazujú priamy účinok čítania na mozog, ktoré je neporovnateľné s akoukoľvek „rozvíjajúcou“ počítačovou hrou. V prípade, že je príbeh napísaný veľmi jasne a zručne, tak sa u každého prebúdza predstavivosť. Biológia mozgu čítajúceho človeka sa mení, čo umožňuje testovať fyzické pocity pri čítaní.
Univerzita Emory v meste Atlanta v USA zistila, že zmeny v biológii mozgu zostávajú nezmenené po dobu najmenej piatich dní po prečítaní diela. Bol vykonaný experiment, v ktorom si skupina dobrovoľníkov prečítala thriller. Počas nasledujúcich piatich dní sa vykonávalo skenovanie mozgu pomocou magnetickej rezonancie MRI.
Počas obdobia piatich dní bola pozorovaná zvýšená úroveň aktívnosti spojená s ľavou temporálnou kôrou, ktorá zodpovedá za jazyk. To isté sa dialo v centrálnej brázde rozdeľujúcej snímaciu časť kôry od motorickej. Tu sa aktivuje jav „prenosu“ (človeku stačí porozmýšľať o behu, aby sa neuróny zodpovedajúce za neho aktivovali). Čítanie je zložité cvičenie pre mozog, to je jeho výhoda, a to je aj dôvod problémov pri učení čítania a písania.
Najnovší výskum pomocou MRI potvrdil, že pri čítaní je zapojená väčšina vyšších oblastí mozgu. To znamená, že čítanie môže byť považované ako najlepšie cvičenie na udržanie mozgu vo „forme“. Znalosť čítania a písania bola považovaná všetkými civilizáciami za kľúčový krok v intelektuálnom vývoji človeka aj napriek akýmkoľvek ťažkostiam a vynaloženému času. Ako sa ukázalo, za touto predstavou nie je iba jeho prospešnosť vedieť dobre čítať a písať, ale aj spôsob fungovania nášho mozgu. Mozog človeka schopného čítať pracuje oveľa zložitejším spôsobom ako mozog negramotných.
Okrem toho, mozog človeka, ktorý sa naučil čítať v detstve, je schopný lepšie aktivovať všetky svoje rezervy ako mozog človeka, ktorý sa naučil čítať a písať ako dospelý. Počas výskumu dobrovoľníkom zadali rôzne testovacie úlohy, vrátane rozoznávania predmetov, osôb, ústnej prezentácie, písomných a matematických úloh.
Zistilo sa, že u gramotného človeka pri rozoznávaní textu začína oveľa intenzívnejšie pracovať zraková oblasť kôry, ďalej sa aktivujú oblasti zodpovedné za spracovanie zvukových informácií a spoločne sa aktivuje niekoľko iných mozgových oblastí. Dokonca aj pri vnímaní iba zvukovej informácie, u gramotného človeka začína oveľa intenzívnejšie pracovať fonologická oblasť mozgu spolu s niekoľkými inými zónami. Zvlášť intenzívne pri čítaní pracujú oblasti v spánkovom laloku a tylová kôra ľavej hemisféry mozgu, ktoré sú charakteristické pri funkcii rozoznávania tváre. Avšak najdôležitejšia pri čítaní je oblasť okcipitálneho a temporálneho laloku, a to natoľko, že táto oblasť zaznamenala výrazné zmeny aj u tých, ktorí sa naučili čítať ako dospelí.
Takže je možné s istotou povedať, že čítanie je jedno z najlepších cvičení, ktoré umožňuje udržiavať vo forme celý mozog. Je to dôležitejšie aj vzhľadom na to, že vzdelávacie počítačové hry nedosiahli ani zďaleka také výsledky v testovaní, ako čítanie.
Cvičenie mozgu čítaním je aktuálne aj pre ľudí, ktorí potrebujú obnoviť funkcie mozgu po ťažkej traume alebo mŕtvici. Je známe, že mozog je veľmi flexibilný orgán a pokiaľ sa poškodí jeden z jeho modulov, tak jeho funkciu sa snažia plniť iné moduly. Pokiaľ človek naďalej intenzívne trénuje túto funkciu, tak sa môže úplne obnoviť. Obyčajné čítanie je veľmi efektívny prostriedok na obnovu poškodeného mozgu.
Ešte jeden zo záverov výskumu znie, že ťažkosti v učení čítania a písania sú prirodzené. Ak sa dieťa, alebo dospelý nemôže ľahko naučiť čítať a písať, tak je potrebné si uvedomiť, že čo vyzerá jednoducho zvonku je v skutočnosti jedna z najťažších úloh, ktoré mozog rieši. Pravidelné čítanie nielen zlepšuje samotné čítanie, ale napríklad rozširuje obzory a zvyšuje efektívnosť práce mozgu prakticky vo všetkých oblastiach ľudskej činnosti.
Projekt: Náučná a faktografická knižnica OZ Biosféra