Farmár Alexander Karpovič z Akmolinskej oblasti v Kazachstane za posledné dva roky vysadil sám 10 tisíc stromov. Alexander narába s lopatou aj napriek skutočnosti, že o ruky prišiel pred ôsmimi rokmi. V tú osudnú noc sa vracal z práce zo susednej dediny. Po ceste sa dostal do silnej snehovej búrky a domov sa v tú noc nevrátil. Ráno sa ho vydala hľadať jeho žena spolu so psami.
Marína Karpovičová hovorí: „Pokiaľ by nebolo psov, tak by som ho nenašla. Najprv som našla rukavicu, potom jeho čiapku a neskôr som ho počula kričať, pravdepodobne prišiel k sebe. Jeden pes ma priviedol k nemu. Keď som ho uvidela, vlasy sa mi postavili..“
Jeden zo psov stále žije s rodinou, odháňa psov a divé zvieratá. Alexander žije so svojou rodinou v opustenej stepi. Po presťahovaní sem sa rozhodol vysadiť tu les. Malých borovíc a dubov Alexander svojimi rukami, alebo skôr bez rúk, vysadil už skoro 11 tisíc a za desať rokov tu na 5,5 hektároch vyrastie nový les. Dokonca aj teraz pokračuje vo svojom diele a každý rok vysádza stromy. Na otázku, prečo to robí a venuje tomu toľko času, odpovedá veršami:
„Pre blaho krajiny a budúce generácie sadíme les, bezohľadne a smelo.
Aj keď sa nedočkáme zrelých plodov, svoju stopu tu zanecháme na veky vekov.
Vysmievať sa netreba, že som trochu bezruký.
Práca na zemi je liek na nudu.
Aj všetci invalidi v Kazachstane by také stromy sadiť mohli.
Berte lopaty, vysádzajte smelo, gaštany a jedle, borovice a brezy,
aby o 30 rokov veselí vnuci hrdo spomínali: môj dedko bol bezruký.“
Alexander a jeho manželka sa živia tým, že pestujú a predávajú jahody. Majú všetko svoje, aj rajčiny, aj uhorky, husi a morky, ale na dosiahnutom sa zastavovať nemieni. Plány má grandiózne, postaviť veľký pohodlný dom, vyčistiť jazero nachádzajúce sa priamo vedľa domu. Alexander vymyslel aj svoj čistiaci systém. Žijú tu liečivé pijavice a v lete kvitnú vodné ľalie. „V ďalších plánoch tu chcem vybudovať rekreačné stredisko s plážami a rybolovom,“ smeje sa šťastný lesník.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info