Ako získať úrodnú pôdu

Z knihy Igora Ljadova: Minimum práce – Maximum úrody

„Začnem spomienkami z detstva, ktoré priamo súvisia s našou témou. Boli to ťažké roky Veľkej vlasteneckej vojny. Na dedinách ľudia žili iba z toho, čo získali zo záhradiek. A zakaždým, keď ukladali do pivnice zemiaky, moja babka Marfa v nej našla miestečko na to, aby priložila kôš „bohorodej zeme“.

Bola to celkom obyčajná záhradkárska pôda. A nakopali ju z letného výbehu pre dobytok – ohradeného malého dvora pred kravínom, kde sa v lete pásla krava. A práve túto s hnojom premiešanú zem dávali do koša a volali ju bohorodá. Raz, keď mi prvýkrát prikázali nakopať za výbehom bohorodú zem, opýtal som sa: „Načo brať červivú zem? Bolo by lepšie nabrať ju z mrkvových hriadok.“ Pamätám si, ako sa babka začudovala tomuto môjmu vystúpeniu.

„To je posvätená zem. Keď sme sa s tvojím dedkom Vasilijom vyberali sem z Petrovského, prišiel sem báťuška. Obišiel všetky chalupy v osade a posvätil ich. Aj studňu, všetky stavby, aj záhradky. Prišiel sem a povedal: Ušla sa vám dobrá zem, chráň ju. Ja som ju posvätil a ty z tohto miesta naber každý rok zeme, koľko vládzeš uniesť do košíka a ulož ju do pivnice spolu so zemiakmi. A na jar, predtým, ako začneš kopať hriadky, porozhadzuj uskladnenú zem a aj sa pomodli modlitbu na slávu Bohorodičky. Vždy budete mať úrodu.“

„Susedia majú takúto mrkvičku,“ ukázal som malíček „aj im nakopem a zanesiem posvätenej zeme.“ Babka sa mlčky pozerala na mňa a nevedela, čo povedať. „Veď naša zem aj tak nepomôže Surinovcom, pretože ani neveria v Boha a nezačnú ani uskladňovať zem, ani ju rozhadzovať na hriadky, a ešte ma aj vysmejú a do školy donesú, že pionier verí v babkine rozprávky.“ Posledný argument bol pre mňa najpresvedčivejší a nadlho prerušil môj zápal pre rozdávanie bohorodej zeme.

Až do dospelosti som nechápal, v čom je tajomstvo bohorodej zeme, prečo zvyšuje úrodu. Časom som pochopil, že báťuška bol veľmi múdry človek. Posvätil zem okolo ohrady, prihnojenú, to znamená, že naplnenú živými látkami. A čo by získal, keby začal mojej negramotnej babke vysvetľovať úlohu baktérií pri tvorbe úrody? On podľa seba vierou zachránil našu osadu pred hladom.

Ale prečo skladovať v pivnici túto zem? Či je v samotnej zemi málo baktérií, keď sa píše, že v každom náprstku je ich viac než obyvateľov Moskvy?

Raz som zanechal všetky povinnosti a odišiel do obchodu „Stará technická literatúra“. Podišiel som k poličkám s poľnohospodárskou literatúrou a zrazu som našiel starú nevzhľadnú knižočku: V.I. Dianov: 672 funtov zemiakov z hektára v suchom roku. Rok vydania 1947. Prelistoval som… Obyčajné agronomické rady, ktoré sa vyskytujú v podobnej literatúre. Ale zrazu… čo to je? Srdce sa mi rozbúchalo od vzrušenia: iba jeden odsek, ale aký!

Množstvo baktérii v pôde sa výrazne znižuje počas zimy a zvlášť v skorej jari a obnovuje sa až ku koncu júna. Najjednoduchším bakteriálnym hnojivom môže byť malé množstvo dobrej zeme zo záhradky (2 až 3 kg na 100 m²), ktoré na zimu vezmeme do podmienok izbovej teploty a udržiavame ho vlhkom stave. V týchto podmienkach užitočné baktérie nielenže prezimujú, ale sa aj rozmnožia. V jari túto zem porozhadzujeme po záhradke a hneď zapracujeme do pôdy. Takto bolo objavené tajomstvo bohorodej zeme.“

Knihu Igora Ljadova si môžete kúpiť tu.

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info

Páčilo sa? Zdieľajte: