Prečo neučíme žiť deti v rodine?

Opäť som mala rozhovor o tom, prečo môj „chudáčik“ štyri a polročný chlapec nechodí do materskej školy a čo robí doma, že úbohý chlapec sa nudí, pozerá celý deň kreslené rozprávky a tak ďalej a tak ďalej.

Dnes som celý deň o tom premýšľala. Pozorne som sledovala môjho “chudáčika” chlapca. Dokonca som s ním hovorila. A opäť som sa presvedčila: nie, on sa nenudí. Navyše je mu naozaj dobre. Je to evidentné na jeho správaní doma, aj na jeho správaní mimo domova a z jeho rozhovorov je zrejmé, že vo veku 4,5 roka je dieťa plne adekvátne a je možné s ním komunikovať veľmi úprimne a s plnou vážnosťou.

On totiž nevie, že by sa mal doma nudiť. Nevie, že niekde by mu malo byť zaujímavejšie. Žije v rodine. Zdieľa so svojou rodinou všetky veci, starosti, úsilie, radosti, bolesti atď. Žije život, ktorý žije jeho rodina. Nasáva to všetko do seba, učí sa od rodičov, ako žijú.

Doma mi pomáha s domácimi prácami, ktoré, podľa môjho názoru, je možné zdieľať s chlapcom. S veľkým potešením mi pomáha variť, dokonca robí niektoré jedlá pod mojím vedením takmer sám. Vidí, ako sa narodil jeho brat a ako rastie, ako sa matka stará o batoľa.

Jazdí so mnou všade – vybavovať rôzne veci, za prácou, do obchodov, za odpočinkom. Vidí, ako prebieha život mimo domova. Ako prebieha komunikácia dospelých, komunikácia iných detí. Vidí, ako sa veci vyriešia. Chodí na tréning akrobacie, kde má dostatok komunikácie s deťmi a disciplíny od trénera na niekoľko dní vopred.

Vidí, ako jeho mama a otec komunikujú navzájom. Vidí aj konflikty, ktoré samozrejme sú, ale aj cesty a riešenia z týchto konfliktov. Aj spoločné radosti a vtipy. Vidia to všetci a pre neho to nebude nikdy prekvapením.

Vie, ako sa hrať sám, síce nie dlho, ale často ma žiada, aby som s ním hrala hry, ktoré ja nemám veľmi rada a aj mu to úprimne poviem. Niekedy robím ústupky a hrám sa s ním to, čo chce a inokedy navrhnem robiť niečo, čo vyhovuje obom. Ak potrebujem pracovať, dovolím mu sledovať rozprávky. A keď mladší spí, relaxujeme spolu.

Na vzdelávacie kurzy nechodí. Rozvíjať jemné motorické zručnosti, rozvíjať vytrvalosť, učiť sa písmená a čísla a učiť sa komunikovať s rovesníkmi je možné aj doma. Vie všetko, čo by dieťa malo vedieť v jeho veku. V poslednej dobe sa začal zaujímať o písmená a teraz už pozná takmer všetky písmená a s radosťou mi píše listy. A to bez akýchkoľvek vzdelávacích kurzov.

My sme tak posadnutí týmito vzdelávacími aktivitami. Zdá sa nám, že bez toho nevychováme dieťa, ktoré nielen, že nebude normálne, ale že ho vôbec nevychováme! Ako bude vyrastať a rozvíjať sa bez špeciálnych cvičení na rozvoj jemných motorických zručností? Bez učenia sa cudzieho jazyka? Bez učenia  sa počítania a písania? Veď teraz majú školy také požiadavky, že musíte začať učiť deti vo veku od troch rokov! A materská škôlka? Vraj socializácia dieťaťa bez toho nenastane a nenaučí sa komunikovať!

A teraz sa pozrime na to, čo sa deje. Dieťa žije v materskej škole. Áno, od troch rokov sa učí písať, počítať, tancovať, lepiť, kresliť (je to také dôležité, aby z neho vyrástol šťastný a úspešný človek?). Rodičia sú hrdí, ak vie dieťa hovoriť 25 fráz v angličtine, ale žiť v rodine nevie. Pretože v rodine sa nachádza až vo večerných hodinách, keď všetci prídu z práce unavení, najedia sa, sedia vo svojich izbách a oddychujú po rušnom dni. No, alebo v lepšom prípade sedia spolu a diskutujú o tom, ako uplynul deň. Ale to nie je úplne pravý obraz rodinného života. Dieťa nevidí celý život rodiny a vôbec ho nepozná. A cez víkendy dieťa, ktoré bolo celý týždeň v materskej škôlke ako v práci, berú rodičia zabávať sa.

Pretože rodičia si myslia, že musia dieťaťu niečo dať, niečo viac ako sedieť doma, pretože sa tam nudí a nevie, čo tam má robiť. A rozhodnú sa, že dieťa potrebuje zábavné parky, kiná, vodné parky a podobne. A opäť dieťa trávi čas v čiastočne umelom prostredí, takže žije zľahka odtrhnuté od reality.

Potom, keď je dieťa staršie, začíname sa čudovať – ​​prečo nepomáha okolo domu? Prečo len sedí pri počítači? Prečo uprednostňuje stretnutia s priateľmi pred komunikáciou v rodine? A čo je to rodina? Ono nevie! Nevie, čo tam má vôbec robiť? Dieťa sa nudí! A ide tam, kde vždy bolo – k svojim “priateľom vrstovníkom”. A ak ostane doma – potom sedí za počítačom. Pretože vie, ako sa baviť, tak ho to naučili, to mu ukazovali a týmto smerom ho povzbudzovali.

Potom sa pokúsi vytvoriť svoju rodinu… A začne toto všetko spoznávať oveľa hlbšie… A všetkému tomu sa učiť … Komunikovať, vytvárať útulný domov, variť, vychovávať deti… Prostredníctvom pokusov, chýb, sĺz, hádok, škandálov.. Veď to je oveľa efektívnejšie, učiť sa na svojich chybách..

Mária Grigorjan

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info

Páčilo sa? Zdieľajte: