Každý z nás v živote vykonal niečo zlé, každý máme nejaké hriechy. Ako podľa možností začať dnes alebo zajtra život z čistého listu? Čo poradíte, ako zabudnúť včerajší deň, aby sme sa stali lepším, úplne iným človekom, máme takú možnosť?
Samozrejme. Správne ste položili otázku. V skutočnosti, čo ste už urobili, vo väčšine prípadov je ťažké vrátiť. Je to možné, ale trochu inými metódami, ako sme zvyknutí to chápať. Povedzme, človek v tejto chvíli ešte nemá možnosť urobiť niečo inak, ale už to nechce robiť po starom, správne? Áno, skutočne, ak prestanete robiť chyby a vzali si z nich lekciu a začali konať správne, tak začínate tvoriť pozitívne. Nelikvidujete to, čo ste urobili zle, ale vzniká u vás určitá protiváha, aj keď pomaly.
Môžeme to porovnať napríklad s chôdzou. Jedna vec je, keď kráčate pokojne voľne a druhá vec, keď vám k nohám priviažu závažie. Môžete sa pohybovať? Môžete, ale oveľa ťažšie. A podľa toho, ako budete konať už správne veci, vaše činy už nebudú pre vás a ostatných negatívne, tak budete po troške odľahčovať svoje závažie. To znamená, že závažie už nebude vážiť napríklad desať kilogramov, ale deväť, osem. Tým, že tvoríte prídavnú silu, tak sa závažie nemení, ale objavuje sa u vás pomoc, ktorá umožňuje vás ťahať dopredu rýchlejšie. A v zásade napravíte to, čo ste vykonali.
Napríklad, cirkev hovorí: „poď, vyspovedaj sa, oľutuj svoje hriechy a všetko – si slobodný“. Hlavný nie je hriech, ale pokánie, že? Myslím si, že je to absurdné. Znamená to: išiel – zabil, prišiel – posedel, poplakal, povedal: „Aký som ja bastard, taký zlý, zabil som človeka. Teraz som ale pochopil, oľutoval do hĺbky duše a všetko“. To je čo? Človek sa znovuzrodil? Nie! A ešte, keď vytiahneš z vrecka zväzok peňazí, tak ti povedia: „Ty si génius, takmer anjel nebeský!“ Áno? Samozrejme, že nie! Je to zjavný arogantný podvod. Nič nezmizne!
Napríklad, povedzme, že ste niekoho zabili, stalo sa niečo také. Je možné taký hriech, taký skutok kompenzovať? V podstate môžete, ale pokiaľ správne chápete, čo to je. Čo znamená – že ste zabili človeka? To znamená, že ste ho zbavili práva, možnosti realizovať sa. Možno, že by sa tento človek nikdy v živote nerealizoval, je to možné. Ale vy ste ho zbavili tohto práva, možnosti. Napríklad, jeho zabili v určitom bode a on mal prejsť ešte od tohto bodu do ďalšieho bodu a v určitej fáze realizovať to, čo bolo v ňom založené od narodenia.
Aby sa odstránili následky tohto skutku, na to je potrebné mať určité vlastnosti. Musíte nájsť podstatu tohto zabitého človeka a kompenzovať straty tejto podstaty, ktoré vznikli ako dôsledok vášho konania, to znamená kompenzovať na maximum. On mal možnosť realizovať sa, ale možnosť neznamená, že sa realizuje. Ale aby ste kompenzovali vraždu, tak ho musíte evolučne previesť do toho bodu, ktorý by dosiahol, keby správne konal, mohol dožiť svoj život a správne sa rozvíjať. Takže ste kompenzovali straty a to je všetko – v tomto prípade sme ho oslobodili.
Pokiaľ sa človek už inkarnoval, je nutné prejsť všetkými jeho inkarnáciami a kompenzovať všetky straty, ktoré boli spôsobené vaším konaním. Genetika od vašich predkov sa tiež odráža od ich minulých negatívnych skutkov. To všetko je možné opraviť a odstrániť zo súčasnej genetiky. Pritom dochádza k reálnym procesom, mení sa genetika, kresby na rukách sa úplne menia. Viete, že kresby na rukách odrážajú úplne stav genetiky. Ale to neznamená, že človeku vyrastú anjelské krídla.
A vojaci? Oni zabíjajú, ale ich tam posielajú, tak ako?
S vojakmi bývajú rôzne situácie. Všetko závisí od toho, aké motívy hýbu človekom v dobe tohto, alebo iného konania, emocionálny stav.
Robia to vedome?
Nie, nielen vedome. Darebáci zabíjajú tiež vedome, ale čo ich motivuje? Chamtivosť, nenávisť. Alebo napríklad človek zabije vraha, ktorý prišiel zabiť jeho príbuzných, blízkych, zabiť a znásilniť. A on to neurobil preto, že chce zabíjať, ale preto, že chce zachrániť a predísť ešte väčšiemu zlu. Každému konaniu človeka zodpovedajú určité kvalitatívne emócie. Pre koho je to zaujímavé, v knihe „Podstata a rozum“ opisujem, ako naše emócie vplývajú na náš vývoj. Každá emócia nás privádza hore, alebo dolu.
Preto v danej situácii, keď človek zabíja ako vojak a pokiaľ nezabíja preto, že chce zabíjať, ale preto, že je nútený chrániť svojich blízkych, áno, v tomto prípade je to vražda, ale následky od tejto vraždy sú pre človeka minimálne a niekedy žiadne.
Keď vezmeme do úvahy otázku ochrany rodiny. Keď prebieha dlhá vojna, tak sú aj straty a je aj pocit nenávisti, pomsty. Vtedy človek už chce zabíjať, aby sa pomstil. Na toto sa ako pozerať?
To je už zle, tu sa už začínajú rozvíjať psychické poruchy. Tu sa už u človeka prejavuje „kto si“. Chápete, človek aj na vojne môže zostať človekom. Pokiaľ človek ide do vojny a stáva sa z neho dobytok, tak samozrejme všetky záťaže idú v plnej sile, pretože on nezabíja z donútenia, ale pretože chce zabíjať a to je už zločin.
Nikolaj Levašov
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info