Alina Izatulina so špecializáciou kryštalografka z Petrohradskej štátnej univerzity skúma, ako vplývajú bakteriálne infekcie na tvorbu obličkových kameňov a tiež, či je možné zastaviť rozvoj urolitiázy s antibakteriálnymi látkami.
„S pomocou modelových experimentov sme už dokázali, že napríklad v prítomnosti baktérie Pseudomonas aeruginosa prebieha kryštalizácia oxalátu vápenatého dvakrát rýchlejšie. Vykonali sme cielené experimenty s baktériami stafylokoka, E.coli, Pseudomonas aeruginosa, rotavírusom a vírusom Coxsackie. Na modelových systémoch vedie prítomnosť baktérií k tvorbe nových kryštalických fáz, napríklad apatitu a struvitov. Teraz chceme pochopiť, ako budú tieto procesy ovplyvnené antibakteriálnymi liekmi.“
Druhá oblasť výskumu súvisí so štúdiom zonálnosťou kameňov, to znamená opisom „histórie života“ agregátu pochádzajúceho z obličky človeka. Pokiaľ sa kameň rozreže, tak je možné vidieť v jeho priereze kruhy podobné letokruhom stromov. Práve tieto kruhy môžu pomôcť odpovedať urológom na dôležité otázky. Čo vplýva na rýchlosť tvorby kameňa? Ako je možné tento proces spomaliť? Ako postupovať, aby mal kameň „hladkú“ štruktúru, ktorá pri odstraňovaní eliminuje poškodenie močového traktu?
Predtým sa vedcom z Petrohradskej univerzity podarilo preukázať, že aminokyseliny prítomné v moči vplývajú na kryštalizáciu v močovom systéme človeka. Napríklad glycín, asparágová a glutámová kyselina absorbované na povrchu rastúceho kameňa, zabraňujú tvorbe kameňa a populárny glutaman sodný naopak, stimuluje tvorbu sedimentu v tekutine imitujúcej ľudský moč. Avšak, ako dodávajú vedci, jednoduchým zvýšením aminokyselín v strave sa problém nevyrieši, pretože v obličkách prebiehajú oveľa zložitejšie chemické procesy.
„Obličkové kamene podľa minerálneho zloženia obvykle bývajú v troch variantoch: fosfátové, oxalátové a urátové. Ja som hlavnú pozornosť udelila oxalátovým kameňom, pretože tvoria približne 70 % všetkých problémov spojených s urolitiázou v Petrohrade a v Leningradskej oblasti. Teraz plánujem skúmať všetky druhy močových kameňov. Rozšírená prítomnosť oxalátových kameňov súvisí s jedlom. Oxaláty sú soli kyseliny šťaveľovej, ktorá sa nachádza v mnohých zeleninách, najmä v rajčiakoch a šťaveli. Ale choroba nevzniká z dôvodu vlastností stravy, jej hlavnou príčinou je narušenie metabolizmu,“ hovorí Alina Izatulina.
V rizikovej skupine sú podľa vedcov ľudia, ktorí vedú sedavý životný štýl, a u ktorých sú pozorované rôzne zápalové procesy. S podobnými problémami sa stretávajú tehotné ženy, alebo aj ľudia, ktorí razantne menia svoje bydlisko a začínajú konzumovať iné jedlo a vodu.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info