Udalosti, ktoré sú zverejňované v médiách sa týkajú hlavne politiky a ekonomiky. Pozornosť súčasného obyvateľa sa cielene upriamuje hlavne na tieto dva smery s cieľom skryť od neho veci nemenej dôležité.
V súčasnej dobe sa planéta nachádza v spleti reťazca lokálnych vojen. Začalo sa to ihneď po vyhlásení západom studenej vojny Sovietskemu Zväzu. Najprv udalosti v Kórei, potom vo Vietname, v Afrike, Prednej Ázii atď. a teraz vidíme, ako sa vojna zo severu afrického kontinentu pomaly približuje k naším hraniciam.
Všetci chápu, že pokiaľ padne Sýria, tak nasleduje Irán. A čo po Iráne? Možno vojna s Čínou, ale skôr sily Západu v spolupráci s moslimskými radikálmi zavalia Ukrajinu a potom Rusko. Ale to je iba viditeľná časť ľadovca, ktorá spočíva v politickom súperení a ekonomických problémoch súčasnosti.
Čo je skryté pod vrstvou neviditeľného a neznámeho? Skrýva sa tam toto: kdekoľvek, kde prebehli vojenské akcie, nie je dôležité, či v Kórei, vo Vietname, v Indonézii, na severe Afriky alebo v oblastiach Prednej Ázie, všade za vojskami NATO, za americkými, európskymi, moslimskými, ako napríklad u nás v Čečensku alebo v Afganistane, prichádza neviditeľná armáda tej sily, ktorá sa pokúša vládnuť svetu.
Čím sa zaoberajú títo zástupcovia vojenskej prítomnosti, keď ich hlavnou úlohou je rozkrádanie múzeí na obsadených územiach? Oni sa zaoberajú privlastnením toho najcennejšieho čo sa nachádza pod ochranou okupačných vojsk NATO. Pravidlom je, že po vojenskom konflikte na tom, alebo inom území, sa historické múzea menia na skutočnú skládku rozbitých a prehádzaných artefaktov. V takom chaose sa ťažko orientujú aj najväčší odborníci.
Všetko sa to robí zámerne, ale otázkou je, kam miznú ukradnuté artefakty, snáď nie v Britskom múzeu, alebo iných múzeách Európy? Možno v historických múzeách Ameriky, alebo Kanady? Zaujímavé je, že ukradnuté artefakty sa neobjavujú ani v jednej z uvedených inštitúcii, preto nie je možné vystaviť účet ani jednej európskej, americkej alebo kanadskej krajine. Kam sa teda podeli veci pochádzajúce z historických múzeí Bagdadu, Egypta, Líbye a iných múzeí, kam vstúpila noha vojaka NATO, alebo francúzskeho legionára?
Jedno je jasné, že všetky ukradnuté artefakty priamo smerujú do tajných masonských skladísk, alebo podzemia Vatikánu. Vzniká otázka, že čo sa snažia globalisti a ich pomocníci skryť pred verejnosťou? Podľa tohto, čo sa nám podarilo pochopiť, do tajných skladísk smerujú veci a artefakty spojené s dávnou históriou ľudstva. Napríklad z múzea v Bagdade zmizla škandalózna skulptúra okrídleného démona. Podľa predpokladu bol tento démon obrazom určitých bytostí, ktorí prišli na Zem v dávnych časoch. Tento artefakt mohol napríklad navodiť myšlienku, že ľudia nie sú produktom evolučnej teórie Darwina, ale priamymi potomkami mimozemšťanov.
Na podobných príkladoch spojených s ukradnutými artefaktmi, je možné urobiť záver, že z múzeí sa kradnú hlavne artefakty, ktoré rozprávajú o skutočnej histórii ľudstva. Pritom sa to deje nielen na Západe, ale aj u nás v Rusku. V prvej svojej knihe „Chronologicko–ezoterická analýza rozvoja súčasnej civilizácie“ som spomínal Tisulský nález. V roku 1972 v 70 metrovej hĺbke boli spod uhoľnej vrstvy vydolované mramorové sarkofágy s ležiacimi ľuďmi bielej rasy v neznámej kvapaline. Podľa tých, ktorí ich videli, boli títo ľudia rovnakí ako my: Rusi, Škandinávci, Nemci. O tomto náleze som sa dozvedel náhodou od starej ženy z dediny Ržavčik, ktorá porozprávala, ako bolo miesto nálezu uzatvorené a ako boli sarkofágy vyvezené a ako do dvoch rokov z neznámych príčin zomreli takmer všetci svedkovia uvedenej udalosti.
Otázka znie, kam boli odvezení ľudia ležiaci v sarkofágoch? Podľa geológov ich zakopali ešte pred približne 800 miliónmi rokov. Jedno je zrejmé, vedeckým kruhom nie je nič známe o Tisulskom náleze. Pravdepodobne v Sovietskej dobe na území našej krajiny fungovala rovnaká tajná organizácia po eliminácii starobylých artefaktov, ako aj na Západe. Bez pochybností funguje aj v súčasnosti, o tom sme sa presvedčili nedávno.
Pre niekoľkými rokmi sme organizovali na území Tomskej oblasti na Sibíri, za účelom štúdia dedičstva našich predkov, priebežne fungujúcu prieskumnú expedíciu. V prvom roku práce expedície na jednej zo sibírskych riek, sme odkryli dve slnečné svätyne a štyri hradiská. A všetko toto prakticky na jednom mieste. Ale keď sme sa o rok znovu vydali na expedíciu, tak sme na mieste našich nálezov stretli zvláštnych ľudí. Čím sa tam zaoberali, nebolo jasné. Ľudia boli dobre vyzbrojení a správali sa veľmi drzo.
Po tomto našom stretnutí s týmito zvláštnymi ľuďmi nám po mesiaci zatelefonoval jeden náš známy miestny obyvateľ a informoval nás, že na nami objavených hradiskách a svätyniach sa niečím zaoberajú títo neznámi ľudia. Čo pritiahlo týchto dobre vyzbrojených ľudí k naším nálezom? Je to jednoduché: Na hradiskách a vo svätyniach sa nám podarilo nájsť jemnú keramiku so starobylými ornamentami Sumerov. O svojom náleze sme informovali štáb Ruskej geografickej spoločnosti Tomskej oblasti.
Vznikla situácia: Pokiaľ malá prieskumná expedícia miestnych bádateľov narazila na pravlasť starých Sumerov Sibíri, tak to priamo protirečí biblickej koncepcii tvrdiacej, že najstarší nositelia kultúry na Zemi môžu byť iba múdri Semiti, ale vôbec nie predstavitelia bielej rasy, ktorých pravlasť sa nachádza na severe Európy a na širokých územiach Sibíri. Pokiaľ je na Sibíri objavená pravlasť Sumerov, tak logicky Sumeri pochádzajú z etnického „kotla“ pravlasti bielej rasy. Následne sa každý Rus, Nemec, alebo Balt automaticky mení na blízkeho príbuzného najstaršej rasy na planéte.
Fakticky je potrebné prepisovať znovu históriu a to je už v neporiadku. Čím sa zaoberali neznámi ľudia na našich náleziskách, je zatiaľ nejasné. Možno rýchlo ničili stopy keramiky a možno aj samotné artefakty. To je potrebné vyjasniť. Ale už informácia, že zvláštni ľudia prišli z Moskvy, hovorí o mnohom. Potešiteľné je to, že všetci títo ľudia, ktorí ničia stopy starej civilizácie a fakty toho, že súčasné ľudstvo má kozmický pôvod, nie sú schopní zničiť to, čo sa nachádza na Zemi, v horách alebo pod vodou.
S múzeami je to jednoduchšie, v nich je všetko zozbierané a stačí prísť a brať. Stačí obsadiť krajinu a tam kradnúť. Preto sa nemusíme veľmi znepokojovať. Tu u nás na Sibíri, aj na Urale stoja také zrúcaniny, ruiny starých veľkomiest a kultúrnych centier, ktoré nie sú schopné zničiť dokonca ani súčasné moderné zbrane. Jediné, čo môžu títo zástupcovia temných síl, manipulátori s verejným vedomím, je zamlčovať informácie o nálezoch a nútiť vedu hrať svoju hru. Preto naši vedci, hlavne historici a etnografi nevidia očividné veci. A pokiaľ aj vidia, tak sa snažia na to zabudnúť. Je to pochopiteľné, stačí si otvoriť ústa a stratíš teplé platené miesto, hodnosti a samotný život. Ale my, patrioti svojho národa, nie sme závislí od vedeckého diktátu a naše výskumy nie je prakticky možné zastaviť.
V tomto roku, po severnej expedícii v júni, sa naša malá skupina vybrala na juh Kemerovskej oblasti do Gornej Šórii. Prečo sme sa rozhodli navštíviť tento kraj? Pretože niekoľko našich známych geológov nás informovalo o tom, že v horách vo výške 1000 a viac metrov, sa nachádzajú starobylé ruiny zaniknutých civilizácií, pokiaľ veriť legendám, tak civilizácii našich predkov. Tak sme sa v septembri na troch džípoch dostali do samotného srdca Gornoj Šórii. Našimi sprievodcami boli tí istí geológovia, ktorí nás informovali o náleze, sú to ľudia vysoko vzdelaní, ktorí poznajú svoj kraj a majú prehľad o veku hornín.
Podarilo sa nám dostať sa k prvému artefaktu – gigantskej kamennej stene postavenej na vrchole hory. To, čo sme uvideli, nie je možné opísať. Pred nami stálo megalitické murivo zložené z kamenných blokov, z ktorých niektoré dosahovali dĺžku 20 metrov a výšku 6 metrov. Z takých „tehál“ je vyložený základ konštrukcie. Smerom hore boli uložené menšie bloky, ale aj tie nás udivovali svojimi rozmermi a váhou. Keď sme preskúmali ruiny, tak sme na časti z nich našli stopy zjavného dávneho tavenia. To nás priviedlo k myšlienke o zničení stavby silným tepelným pôsobením. Podľa geológov to boli stopy podobné účinkom starodávnej termojadernej bomby, ktorá zničila stavbu, ale ani jej nestačila sila na zdvihnutie z miesta megalitického základu a časti steny starobylej konštrukcie.
Po preskúmaní hory nám bolo jasné, že žulové bloky majú váhu 100 a viac ton. Následkom výbuchu sa rozleteli na všetky strany, je nimi zavalená roklina a svahy hory. Ale ako mohli starovekí stavitelia zdvíhať gigantské bloky do takej výšky a odkiaľ ich brali, zostalo pre nás záhadou. Keď sme sa opýtali našich sprievodcov, čo sa ešte nachádza v horách, tak odpovedali, že tam stojí niečo podobné, ako starobylý gigantský kondenzátor. Je zložený z vertikálne postavených žulových balvanov a v niektorých miestach je vidieť aj prekrytie. O čo ide nie je jasné, ale že ide o dielo ľudských rúk, alebo rúk nejakých iných rozumných bytostí, pochybnosti nie sú. Podarilo sa nám preskúmať aj tieto ruiny, ale ako sa ukazuje, obrovské územie okolo je pokryté podobnými pozostatkami.
Vzniká otázka, ako je možné, že za toľko rokov nenavštívili tieto megality naši vedci? V sovietských časoch stálo na tomto území niekoľko táborov, ale v súčasnosti ich niet a preto sem môže prísť ktorýkoľvek novinár a vedec. Američania používajú vyskúšanú metódu, na starovekých náleziskách postavia vojenskú základňu. Ako to urobili napríklad v Iraku, na mieste zničeného Babylonu, alebo na Aljaške, kde na brehu mora stojí v celosti zachovalé obrovské kamenné mesto. Ale problém je v tom, že nielen na Gornoj Šórii sa nachádzajú také zrúcaniny, stopy veľkej civilizácie. Ako sa nám podarilo zistiť, presne také isté zrúcaniny zložené z obrovských kamenných blokov sa nachádzajú aj na Altaji, Sajanoch, Urale, Evenkii a dokonca aj na Čukotke. Na celom území krajiny vojenské základne nevybuduješ a zničiť také zrúcaniny nie je možné. Takže už je načase skončiť s biblickou koncepciou, ktorej doba sa blíži ku koncu…
Georgij Sidorov
https://www.rinok.sk/search-engine.htm?slovo=sidorov&search_submit=&hledatjak=2
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info