Takzvaní historici dnes nerobia nič iné, len polemizujú o pôvode našich predkov – Slovanov. Niektorí uvádzajú ich vznik z kmeňa Drevljanov, iní Škótov, tretí z Poljanov, štvrtý zo Skýtov a piaty zo Sarmatov atď. Všetci sa však mýlia, pretože toto všetko je jeden národ – Rusi, a mená každého jednotlivého kmeňa pochádzajú buď podľa remeselného princípu, alebo podľa mena vodcu-kniežaťa.
Kočovné kmene slovanských pastierov sa začali nazývať Škóti, roľníci – Poljani, obyvatelia lesov – Drevljani… Neskôr došlo k ďalšiemu oddeleniu slovanských kmeňov od seba, keď časť slovanských rodov na úteku pred hladomorom, ktorý nastal na Sibíri počas posledného chladného obdobia, opustila svoju vlasť a hľadala nové územia na život. Odídené rody prevzali mená svojich vodcov – kniežat – vo forme vlastného mena. Rody, ktoré odišli s kniežaťom Sarmatom, sa začali nazývať SARMATI, tie, ktoré odišli s kniežaťom Skýtom – SKÝTI…
Postupom času, keď sa tieto slovanské kmene oddelili od materskej védskej kultúry, „zarástli“ na nových územiach miestnymi kultúrnymi črtami, ktoré čiastočne súvisia so začlenením prvkov kultúr tých národov, s ktorými susedili alebo si ich podmanili, keď prišli do nových krajín. Ale to neboli iné národy, všetci boli rovnakí Slovania. A keď sa v budúcnosti z jedného alebo druhého dôvodu vrátili do svojho rodného domu, opäť sa stali jednoducho Rusmi.
Práve z tohto dôvodu si „historici“ nevedia vysvetliť zmiznutie tých istých Sarmatov, Skýtov bez stopy. Nikde nezmizli, ale jednoducho, keď sa znova stretli so svojimi staršími rodmi, prijali svoje rodové meno podľa spoločenských zákonov, ktoré v tom čase existovali. Boli ako ramená rieky slovanského kmeňa: odbočujúc z hlavného „koryta rieky“ a neskôr s ním opäť splývali, privádzali čerstvý prúd do „vody starého koryta“, pričom množstvo iných „kmeňových ramien rieky“ “ navždy opustili svoje „staré koryto“ a postupom času z týchto „kmeňov-ramien“ vznikli nové slovanské kmene, nové slovanské národy s väčšími či menšími rozdielmi v jazyku, tradíciách a myšlienkach: Srbi, Bulhari, Macedónci, Chorváti, Česi, Slováci, Slovinci, Poliaci a mnohí ďalší.
Ale bez ohľadu na to si všetky tieto kmene až do stredoveku pamätali a poznali svoju slovansko-árijskú védsku ríšu (starí Slovania a Árijci disponovali základnými znalosťami o hmotných a nehmotných svetoch, tieto znalosti sa nazývali Védy – slovansko-árijské posvätné tradície), ktoré existovali minimálne niekoľko desiatok tisíc rokov…
„Zabudnuté fakty starovekého Ruska“
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info