Na Strednom východe, v Indii, Číne, Iráne, Afganistane, Európe, USA, Rusku a mnohých krajinách sa nachádza veľa vzájomne prepojených jaskýň a umelých podzemných dutín.
120 km od Saratova v oblasti Medvedckého hrebeňa na severovýchode Volgogradskej oblasti, expedícia Kosmopoisk vedená kandidátom technických vied Vadimom Černobrovom v roku 1997 objavila a v nasledujúcich rokoch zmapovala rozsiahly systém tunelov preskúmaných v dĺžke desiatok kilometrov. Treba dodať, že Vadim Černobrov zomrel náhle v roku 2017 vo veku 51 rokov.
Tunely majú kruhový alebo oválny prierez s priemerom 7 až 20 metrov, sú umiestnené v hĺbke 6 až 30 metrov od povrchu. S priblížením k Medveckému hrebeňu sa priemer tunelov zväčšuje z 20 na 35 metrov, potom na 80 metrov, a už v najvyššej nadmorskej výške dosahuje priemer dutín 120 metrov, čím sa z neho stáva obrovská hala pod horou.
Podľa mnohých publikácií v novinách, časopisoch a na internete sa v oblasti Medvedckého hrebeňa často vyskytujú guľové blesky (podľa počtu pozorovaných guľových bleskov zaujíma druhé miesto na svete) a UFO, ktoré niekedy miznú v podzemí, čo už dlho priťahuje pozornosť ufológov. Účastníci expedície Kosmopoisk vyjadrili hypotézu, že hrebeň je „križovatkou“, kde sa zbiehajú podzemné cesty z mnohých smerov. Môžu dokonca viesť na Novú Zem v Arktíde a na severoamerický kontinent.
V článku „Tunely zmiznutých civilizácií“ E. Vorobev uviedol, že Mramorová jaskyňa v masíve Čatyr-Dag na polostrove Krym, ktorá sa nachádza v nadmorskej výške 900 m nad morom, bola vytvorená na mieste tunela s priemerom asi 20 m, pričom dokonale rovnomerné steny siahali hlboko do masívu smerom k moru. Steny tohto tunela sú miestami dobre zachované a nemajú žiadne stopy po erózii z tečúcich vôd – krasových jaskýň. Autor je presvedčený, že tunel existoval pred začiatkom oligocénu, to znamená, že jeho vek nie je menej ako 34 miliónov rokov!
Noviny Astrachanske Izvestia informovali o existencii na území Krasnodarského kraja neďaleko Gelendžiku, priamej, ako šípky, zvislej šachty s priemerom asi 1,5 metra a hĺbkou viac ako 100 m s hladkými, ako keby roztavenými stenami, silnejšími ako liatinové rúry v metre. Doktor fyzikálnych a matematických vied Sergej Poljakov z Moskovskej štátnej univerzity zistil, že mikroštruktúra horniny v časti zrezu steny bola v dôsledku fyzického pôsobenia narušená iba do 1 – 1,5 mm. Na základe jeho záverov a priamych pozorovaní sa dospelo k záveru, že vysoké pevnostné vlastnosti stien sú s najväčšou pravdepodobnosťou výsledkom tepelných a mechanických účinkov pri použití nejakého druhu technológie, ktorá nie je v súčasnosti známa.
Podľa E. Vorobeva v roku 1950 Rada ministrov ZSSR prijala tajné rozhodnutie vybudovať tunel cez Tatársku úžinu s cieľom spojiť pevninu s ostrovom Sachalin železničnou dopravou. Postupom času rozhodnutie odtajnili a doktorka fyzikálnych a mechanických vied L. S. Berman, ktorá tam vtom čase pracovala, v roku 1991 vo svojich spomienkach uviedla, že stavitelia až tak veľa nového nestavali, ako prestavovali už existujúci tunel postavený v dávnom staroveku, pritom tunel bol vybudovaný mimoriadne kompetentne, berúc do úvahy geologické vlastnosti dna prielivu.
Súdiac podľa publikácií, rozhlasových a televíznych programov z predchádzajúcich rokov, tie isté starodávne tunely našli stavitelia moderných podzemných tunelov a ďalších podzemných inžinierskych sietí v Moskve, Kyjeve a ďalších mestách. To naznačuje, že popri tuneloch metra, riekach ukrytých v betónových korytách, kanalizačných a drenážnych systémoch a najnovších autonómnych podzemných mestách s elektrárňami, existuje pod nimi aj množstvo podzemných komunikácií z predchádzajúcich dávnych období.
Tento podzemný systém tvorí viacúrovňový, profesionálne prepletený systém nespočetných podzemných chodieb a komôr a najstaršie stavby sú hlbšie ako trasa metra a pravdepodobne pokračujú ďaleko za hranice miest. Existujú dôkazy, že na území starovekého Ruska existovali podzemné galérie dlhé stovky kilometrov spájajúce najväčšie mestá v krajine. Ak do nich vojdete napríklad v Kyjeve, môžete prísť do Černigova (120 km), Ljubeče (130 km) a dokonca do Smolenska (viac ako 450 km).
O všetkých týchto veľkolepých podzemných štruktúrach sa nehovorí ani slovo v žiadnom sprievodcovi, alebo encyklopédii. Nie sú publikované žiadne mapy ani oficiálne publikácie, ktoré sú im venované. A to všetko preto, že vo všetkých krajinách je rozloženie podzemných komunikácií štátnym tajomstvom a informácie o nich možno získať najmä od ľudí, ktorí ich neformálne skúmajú alebo stavbárov, ktorí na ne náhodou narazili pri budovaní nejakej stavby.
Preto je ťažko z dostupných informácií o podzemných štruktúrach vždy pochopiť, kde končí legenda a začína realita. Ja sám by som pripisoval veľa príbehov iba ku krásnej legende, keby mi o svojich dobrodružstvách v podzemných labyrintoch neporozprávali známi, ktorí ich skúmajú a keby som nedostal do rúk nezverejnené správy o hľadaní knižnice Ivana Hrozného pod povrchom Moskvy a ďalších miest moskovského regiónu s podrobným opisom starodávnych podzemných chodieb a ich schém, a keby som nenavštívil mnoho podzemných miest Turecka a Izraela a nevidel ich obrovský rozsah (na šírku a hĺbku).
Z podzemných komunikácií nájdených v iných krajinách treba spomenúť nájdený tunel, ktorý bol objavený na vrchu Babia hora v pohorí Oravské Beskydy, ležiacom na hranici Poľska a Slovenska. Na tomto mieste sa tiež často konali stretnutia s UFO. Poľský ufológ Robert Lesnjakevič, ktorý študuje túto neobvyklú zónu, pri hľadaní informácií o udalostiach, ktoré sa tu v minulosti udiali, kontaktoval iného poľského špecialistu na tieto problémy, Dr. Jána Pajonka, univerzitného profesora v novozélandskom meste Dunedin.
Profesor Pajonk napísal Lesnjakevičovi, že v polovici 60. rokov, keď bol teenager a postgraduálny študent lýcea, počul od staršieho muža menom Vincent tento príbeh:
„Pred mnohými rokmi otec povedal, že prišiel čas, aby som sa dozvedel tajomstvo, ktoré sa už celé pokolenia odovzdáva z otca na syna. A týmto tajomstvom je skrytý vchod do podzemia. A tiež povedal, aby som si dobre zapamätal cestu, pretože mi ju ukáže iba raz.
Potom sme potichu kráčali ďalej. Keď sme sa zo slovenskej strany priblížili k úpätiu Babej hory, otec sa zastavil a ukázal na malú skalu, ktorá vyčnievala z úbočia hory v nadmorskej výške asi 600 metrov …
Keď sme sa opreli o skalu, náhle sa trhla a nečakane ľahko sa presunula na stranu. Otvoril sa otvor, do ktorého by vošiel voz s koňom…
Otvoril sa pred nami tunel, ktorý zostupoval dosť prudko dolu. Otec sa pohol vpred a ja som ho nasledoval ohromený tým, čo sa stalo. Tunel, podobný v priereze ako mierne sploštený kruh, bol rovný a taký široký a vysoký, že by sa do neho zmestil celý vlak. Hladký a lesklý povrch stien a podlahy sa zdali byť pokryté sklom, ale ako sme kráčali, naše nohy nekĺzali a takmer neboli počuť žiadne kroky. Pri pohľade zblízka som si všimol hlboké škrabance na podlahe a stenách na mnohých miestach. Vo vnútri bolo úplne sucho.
Naša dlhá cesta po šikmom tuneli pokračovala, kým sme nevošli do priestrannej sály, podobnej vnútornej časti obrovského suda. Schádzalo sa v ňom niekoľko ďalších tunelov, niektoré z nich boli trojuholníkového prierezu, iné zaoblené.
Otec povedal: Cez tunely, ktoré sa tu rozchádzajú, je možné sa dostať do rôznych krajín a na rôzne kontinenty. Tento vľavo vedie do Nemecka, potom do Anglicka a potom na americký kontinent. Pravý tunel sa tiahne do Ruska, na Kaukaz, potom do Číny a Japonska a odtiaľ – do Ameriky, kde sa spája s ľavým. Do Ameriky je možné sa dostať cez ďalšie tunely položené pod pólmi Zeme. Na ceste každého tunela sú „uzlové stanice“, podobné tomu, v ktorom sa práve nachádzame. Takže, keď človek nepozná presnú trasu, je ľahké sa v nich stratiť.
Otcove rozprávanie bolo prerušené vzdialeným zvukom, ktorý bol podobný tichému hučaniu a kovovému zvuku. Taký zvuk vydáva silne naložený vlak, ktorý štartuje alebo prudko brzdí…
Tunely, ktoré si videl, pokračoval otec, nestavali ľudia. Po tuneloch sa pohybujú lietajúce zariadenia. Keby sme sa ocitli na ceste takémuto stroju, zhoreli by sme. Našťastie zvuk v tuneli bolo počuť z veľkej vzdialenosti a mali sme dosť času na to, aby sme sa tomuto stretnutiu vyhli…“
Ďalším záhadným miestom, podobným ako Medvecký hrebeň a Babia hora, je hora Shasta s výškou 4317 metrov v kaskádových horách v severnej Kalifornii. V oblasti Shasta sa pomerne často pozorujú UFO a z horských hlbín sa niekedy ozýva jemné zvonenie zvonov alebo tikanie nejakého mechanizmu.
Anglický cestovateľ a prieskumník Percy Fawcett, ktorý mnoho rokov pracoval v Južnej Amerike a mnohokrát navštívil Severnú Ameriku, spomenul rozsiahle tunely, ktoré sa nachádzajú v blízkosti sopiek Popocatepetl a Inlacuatl v Mexiku a v oblasti hory Shasta. Od miestnych obyvateľov počul príbehy o vysokých zlatovlasých ľuďoch, ktorí údajne obývajú podzemie. Indiáni verili, že sú potomkami ľudí, ktorí v dávnych dobách prišli z nebies, nedokázali sa adaptovať na život na povrchu a odišli do podzemnej ríše…
Niektorí ľudia dokonca dokázali vidieť tajomnú podzemnú ríšu. Andrew Thomas napísal v knihe „Šambala – Oáza svetla“, že v horách v Kalifornii sú rovné, ako šípy, podzemné chodby vedúce do štátu Nové Mexiko.
Maxim Jablokov v knihe „Cudzinci. Už sú tu!!!“ hovoril o jednej zaujímavej skutočnosti. Uskutočnené podzemné jadrové testy na testovacom poligóne v štáte Nevada (USA) viedli k veľmi zaujímavým dôsledkom. Po 2 hodinách na vojenskej základni v Kanade, ktorá sa nachádza vo vzdialenosti 2 000 km od testovacieho poligónu, bolo zaznamenané 20-násobné prekročenie normálnej úrovni žiarenia. Ukázalo sa, že vedľa kanadskej základne sa nachádzala veľká jaskyňa, ktorá je súčasťou obrovského systému jaskýň a tunelov severoamerického kontinentu …
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info